Opatrenia štátu na pomoc zamestnávateľom

Za účelom zmiernenia negatívnych ekonomických dôsledkov vyvolaných šírením ochorenia COVID-19 štát priebežne prijíma rôzne sociálno-ekonomické opatrenia. Zavedením zmien v zákone o sociálnom poistení štát oslobodzuje zamestnávateľa od povinnosti platiť zamestnancovi náhradu príjmu z titulu pracovnej neschopnosti vzniknutej počas aktuálnej krízovej situácie. Zamestnávateľom štát dáva možnosť požiadať o niektorú zo sociálnych pomocí, prostredníctvom ktorých im čiastočne nahradí náklady vynakladané na náhrady miezd zamestnancov. Aké zmeny v sociálnej oblasti týkajúce sa zamestnancov priniesli posledné týždne? O aké konkrétne druhy sociálnej pomoci môže zamestnávateľ požiadať a čo je ich obsahom? Môže zamestnávateľ požiadať o sociálnu pomoc na každého zamestnanca bez ohľadu na to, či mu prideľuje prácu? Akým spôsobom má zamestnávateľ postupovať pri podaní žiadosti o sociálnu pomoc?

 

1.) Tzv. prvá sociálna pomoc (zmeny v zákone o sociálnom poistení):

• účelom prvej sociálnej pomoci bolo aspoň čiastočne zmierniť negatívne dopady na zamestnávateľov a zároveň zlepšiť finančnú situáciu zamestnancov ako poberateľov dávok nemocenského alebo ošetrovného

a) zamestnávateľ počas mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu (ďalej len „krízová situácia“) vôbec neposkytuje zamestnancovi náhradu príjmu počas pracovnej neschopnosti:

• od prvého dňa uznania práce neschopnosti pre chorobu alebo úraz, nariadenia karanténneho opatrenia alebo izolácie má zamestnanec nárok na dávku nemocenského poskytovaného Sociálnou poisťovňou;

b) zmeny v nároku zamestnanca na dávku ošetrovného:

• zamestnanec má nárok na ošetrovné počas celej doby, ak splnil niektorú z nasledovných podmienok:
  • osobne a celodenne ošetruje dieťa do dovŕšenia šestnásteho roku veku, ktorého zdravotný stav podľa potvrdenia príslušného lekára nevyhnutne vyžaduje ošetrovanie inou fyzickou osobou,
  • sa celodenne a osobne stará o dieťa do dovŕšenia jedenásteho roku veku (alebo do dovŕšenia osemnásteho roku veku pri dieťati s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom), ak
    • dieťaťu bolo nariadené karanténne opatrenie či izolácia, alebo
    • predškolské zariadenie, zariadenie sociálnych služieb, v ktorých sa poskytuje dieťaťu starostlivosť, škola, ktorú dieťa navštevuje, boli rozhodnutím príslušných orgánov uzavreté, alebo v nich bolo nariadené karanténne opatrenie, alebo
    • fyzická osoba, ktorá sa inak o dieťa stará, ochorela, bolo jej nariadené karanténne opatrenie alebo izolácia, alebo bola prijatá do ústavnej starostlivosti zdravotníckeho zariadenia, a preto sa nemôže o dieťa starať,
  • sa celodenne a osobne stará o príbuzného v priamom rade, súrodenca, manžela, manželku alebo rodiča manžela alebo manželky, ak zariadenie sociálnych služieb, v ktorom sa takejto osobe poskytuje sociálna služba ambulantnou formou alebo pobytovou formou, bolo rozhodnutím príslušných orgánov uzavreté alebo v ňom bolo nariadené karanténne opatrenie,[1]
  • sa celodenne a osobne stará o dieťa, ak počas tejto krízovej situácie uplynul mesiac
    • v ktorom toto dieťa dovŕšilo tretí rok veku, alebo
    • v ktorom toto dieťa dovŕšilo šiesty rok veku, ak ide o dieťa, ktoré má dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav podľa osobitného predpisu,[2] alebo
    • od ktorého prestalo byť dieťaťom s dlhodobo nepriaznivým stavom podľa osobitného predpisu,² ak je mladšie ako šesť rokov,
    • v ktorom toto dieťa dovŕšilo šiesty rok veku, ak bolo poistencovi zverené do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov na základe rozhodnutia príslušného orgánu, ak neuplynuli tri roky od právoplatnosti prvého rozhodnutia príslušného orgánu, na ktorého základe bolo poistencovi zverené do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov, alebo
    • v ktorom uplynuli tri roky od právoplatnosti prvého rozhodnutia príslušného orgánu, na ktorého základe bolo poistencovi zverené do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov, ak je toto dieťa mladšie ako šesť rokov;[3]

c) zamestnanec v dobe čerpania ošetrovného podľa písmena b) vyššie nie je povinný platiť poistné

• na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové poistenie a poistné na poistenie v nezamestnanosti; tieto poistenia však zamestnancovi trvajú bez prerušenia.

 

2.) Tzv. druhá sociálna pomoc (opatrenie Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky [ďalej len „opatrenie MPSVaR SR] č. 1“):

• požiadať o sociálnu pomoc v rámci druhej i tretej sociálnej pomoci je oprávnený každý z nižšie uvedených subjektov, ak vznikol a začal prevádzkovať svoju činnosť najneskôr ku dňu 1. februára 2020:
  • zamestnávateľ, ktorý je právnickou osobou a má sídlo alebo sídlo svojej organizačnej jednotky na území Slovenskej republiky,
  • zamestnávateľ, ktorý je fyzickou osobou s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, ak zamestnáva fyzickú osobu v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnoprávnom vzťahu,
  • organizačná zložka zahraničnej právnickej osoby alebo zahraničnej fyzickej osoby s pracovnoprávnou subjektivitou, ktorá je oprávnená podnikať na území Slovenskej republiky podľa osobitného predpisu,
  • právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá vykonáva činnosti podľa osobitného zákona, najmä sprostredkovanie zamestnania za úhradu, dočasné zamestnávanie, podporované zamestnávanie, poskytovanie odborných poradenských služieb, vykonávanie vzdelávania a prípravy pre trh práce pre uchádzačov o zamestnanie, pre záujemcov o zamestnanie a pre zamestnancov na území Slovenskej republiky,
  • SZČO, ktorá je zamestnávateľom,
    (ďalej len „zamestnávateľ“);
• o sociálnu pomoc nie je oprávnený požiadať zamestnávateľ, ktorý je subjektom verejnej správy a ani spoločnosť s ručením obmedzeným, ak nemá žiadnych zamestnancov,
• zamestnávateľ, ktorý v čase krízovej situácie uzatvoril svoju prevádzku na základe rozhodnutia štátu, a aj napriek tomu udržal pracovné miesta, môže požiadať o príspevok na udržanie pracovného miesta,

• výška príspevku:
  • 80 % priemerného zárobku zamestnanca, najviac vo výške 1.100,- Eur, ak zamestnávateľ poskytuje zamestnancovi náhradu mzdy viac ako 80 % jeho priemerného zárobku;
    Ak zamestnávateľ, ktorý musel svoju prevádzku uzatvoriť podľa právnych predpisov účinných do 3. apríla 2020 a poukázal zamestnancovi náhradu mzdy vo výške viac ako 80 % priemerného zárobku zamestnanca, môže požiadať o refundáciu len do výšky 80 % priemerného zárobku zamestnanca a štát mu vráti najviac 1.100 Eur v prípade, že 80 % priemerného zárobku zamestnanca zodpovedá sume 1.100 Eur (ak by 80 % priemerného zárobku zamestnanca predstavovalo napríklad sumu 1.500 Eur, vráti štát zamestnávateľovi len 1.100 Eur); požiadať o refundáciu sumy 1.100 Eur nie je možné, ak táto suma predstavuje 81 % a viac z priemerného zárobku zamestnanca,
  • reálne vyplatená náhrada mzdy, najviac vo výške 880 Eur, ak zamestnávateľ poskytuje zamestnancovi podľa kolektívnej zmluvy alebo písomnej dohody so zástupcami zamestnancov náhradu mzdy vo výške menej ako 80 % priemerného zárobku (v praxi 60 % – 79 %, najmenej však vo výške minimálnej mzdy),
  • reálne vyplatená náhrada mzdy v celej výške, ak bola náhrada mzdy, ktorú už zamestnávateľ vyplatil alebo ešte len vyplatí zamestnancovi, nižšia ako 1.100 Eur;
• oprávnené obdobie je od 13. marca 2020, t. j. deň rozhodnutia Úradu verejného zdravotníctva SR o uzatvorení alebo obmedzení prevádzok, až do konca kalendárneho mesiaca, v ktorom bude toto rozhodnutie zrušené,
• príspevok sa poskytuje na zamestnanca v pracovnom pomere
  • ktorému zamestnávateľ nemôže prideľovať prácu pre prekážky v práci na strane zamestnávateľa,
  • ktorého deň nástupu do práce bol najneskôr 1. marca 2020;
• príspevok sa neposkytuje na zamestnancov
  • poberajúcich dávku sociálneho zabezpečenia (nemocenské, ošetrovné), alebo čerpajúcich dovolenku,
  • vykonávajúcich prácu na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, na spoločníka, ktorý pre s.r.o. pracuje bez pracovnej zmluvy, na konateľa, ktorý nemá uzatvorenú pracovnú zmluvu a ani na spolupracujúce osoby (manželka, deti, rodičia, ktorí podľa zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní v znení neskorších právnych predpisov nemusia mať uzatvorenú pracovnú zmluvu), na osoby vykonávajúce práce na základe zmlúv podľa Občianskeho zákonníka a na dobrovoľníkov,
  • ktorých deň nástupu do práce bol neskôr ako 1. marca 2020;
• žiadosť za marec 2020 predkladá zamestnávateľ úradu práce, sociálnych vecí a rodiny do 15. mája 2020 a za ďalšie mesiace do konca kalendárneho mesiaca, ktorý nasleduje po mesiaci, za ktorý zamestnávateľ žiada o poskytnutie príspevku (napríklad za mesiac apríl do konca mesiaca máj a za mesiac máj do konca mesiaca jún),
  • žiadosť je zverejnená na webovej stránke neprepustaj.sk, ako aj na stránke www.pomahameludom.sk a podáva sa miestne príslušnému úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, v obvode ktorého zamestnávateľ udržal pracovné miesta, a to
    • primárne prostredníctvom elektronickej pošty (emailom) na emailovú adresu miestne príslušného úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, ktorú si zamestnávateľ vygeneruje na niektorej z vyššie uvedených stránok,
    • prostredníctvom elektronickej schránky
    • vo výnimočných prípadoch aj poštou alebo osobne;
• počet zamestnancov, na ktorých sa vzťahujú prekážky v práci na strane zamestnávateľa a na ktorých zamestnávateľ žiada poskytnúť príspevok, nie je rozhodujúci; ich počet uvedie zamestnávateľ v žiadosti,
• príspevok je predmetom dane a zdaniteľným príjmom,
• príspevky sa neposkytujú na podporu udržania pracovného miesta, na ktoré bol na to isté obdobie poskytnutý iný príspevok na mzdu alebo celkovú cenu práce zamestnanca v rámci iných nástrojov AOTP,[4]
• súčasťou formulára zverejneného na vyššie uvedených webových stránkach, ktorým môže zamestnávateľ požiadať o poskytnutie príspevku, je aj čestné vyhlásenie, že zamestnávateľ
  • vypláca zamestnancom náhradu mzdy,
  • nežiada o príspevok na zamestnancov, ktorí sú vo výpovednej dobe, poberajú niektorú z dávok sociálneho zabezpečenia, na ktorých mu už bol poskytnutý iný príspevok na mzdy v rámci AOTP, alebo ktorí boli do zamestnania prijatí po 1. marci 2020,
  • dva mesiace nasledujúce po mesiaci, za ktorý bude poskytnutý príspevok, neukončí so zamestnancami pracovný pomer výpoveďou alebo dohodou podľa § 63 ods. 1 písm. a) alebo písm. b) Zákonníka práce,
  • má ku dňu podania žiadosti splnené daňové a odvodové povinnosti,
  • neporušil dva roky pred podaním žiadosti zákaz nelegálneho zamestnávania,
  • nemá voči úradu práce, sociálnych vecí a rodiny splatné finančné záväzky,
  • nie je v konkurze, likvidácii, nútenej správe a nemá určený splátkový kalendár podľa osobitného predpisu,
  • nemá vo vzťahu k svojim zamestnancom evidované neuspokojené nároky vyplývajúce z pracovného pomeru,
  • vznikol a začal prevádzkovať svoju činnosť najneskôr k 1. februáru 2020,
  • nie je voči nemu nárokované vrátenie pomoci na základe predchádzajúceho rozhodnutia Európskej komisie, ktorým bola poskytnutá pomoc označená za nezákonnú a nezlučiteľnú s vnútorným trhom,
  • nemá právoplatne uložený trest zákazu prijímať dotácie alebo subvencie, ani trest zákazu prijímať pomoc a podporu poskytovanú z fondov Európskej únie, ak ide o právnickú osobu.

Pôvodne bola súčasťou čestného vyhlásenia aj podmienka, že k 31. decembru 2019 nebol podnik v ťažkostiach, avšak s účinnosťou od 21. apríla 2020 ju z čestného vyhlásenia Európska komisia vyňala.[5]

Podaním žiadosti zamestnávateľ vyhlasuje, že všetky údaje uvedené v žiadosti, vrátane údajov uvedených v čestnom vyhlásení, sú pravdivé – na preukázanie týchto skutočností nie je potrebné predkladať žiadne osobitné potvrdenia. Uvedením nesprávnych alebo úmyselne zavádzajúcich údajov sa môže zamestnávateľ vystaviť riziku trestného stíhania za trestný čin podvodu, subvenčného podvodu, či poškodzovania finančných záujmov Európskej únie podľa zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších právnych predpisov.

 

3.) Tzv. tretia sociálna pomoc (kurzarbeit alebo opatrenie MPSVaR SR č. 3):

• zamestnávateľ, ktorý v čase krízovej situácie udrží pracovné miesta aj v prípade prerušenia alebo obmedzenia svojej prevádzkovej činnosti, môže požiadať o

a) príspevok na udržanie pracovného miesta zamestnanca (opatrenie č. 3A):

• výška príspevku:
  • 80 % priemerného zárobku zamestnanca, najviac však v sume 880 Eur mesačne,
  • reálne zaplatená náhrada mzdy zamestnanca
    • najviac však vo výške 880 Eur mesačne, ak sa zamestnávateľ písomne dohodol so zástupcami zamestnancov na vymedzení tzv. vážnych prevádzkových dôvodov, pre ktoré nemôže zamestnancom prideľovať prácu (v praxi pôjde o náhradu mzdy vo výške 60 % – 79 % priemernej mzdy zamestnanca, najmenej však vo výške minimálnej mzdy),
    • reálne zaplatená náhrada mzdy v celej výške, ak bola náhrada mzdy, ktorú už zamestnávateľ vyplatil alebo ešte len vyplatí zamestnancovi, nižšia ako 880 Eur;
  • príspevok sa neposkytuje na všetky pracovné miesta plošne, ale len na tie pracovné miesta, ktoré zamestnávateľ udržal,
  • voľba tohto opatrenia je výhodná pre tých zamestnávateľov,
    • u ktorých sa na veľký počet zamestnancov vzťahujú alebo budú vzťahovať prekážky v práci na strane zamestnávateľa,
    • ktorí majú pokles tržieb malý, resp. nízky (napríklad za apríl 2020 pri poklese tržieb do 20 % by žiadny príspevok nedostali, a pri poklese tržieb od 20 % do 39,99 % by bol príspevok len 180 Eur na zamestnanca) a na časť ich zamestnancov sa vzťahujú prekážky v práci na strane zamestnávateľa,
  • doba, po ktorú zamestnanec z dôvodu prekážok v práci na strane zamestnávateľa nevykonáva prácu, a ani skutočnosť, či si zamestnanec vyčerpal alikvotnú časť dovolenky, nie je pre poskytnutie príspevku na úhradu náhrady mzdy najviac vo výške 80 % jeho priemerného zárobku rozhodujúca;

b) paušálny príspevok na úhradu časti mzdových nákladov na každého zamestnanca v závislosti od poklesu tržieb (opatrenie MPSVaR SR č. 3B), najviac však vo výške 540 Eur mesačne na jedného zamestnanca

• výška príspevku:

Pokles tržieb	Marec 2020
menej ako 10 %	0 Eur
10 % – 19,99 %	90 Eur
20% – 29,99 %	150 Eur
30 % – 39,99 %	210 Eur
40 % a viac	270 Eur

Pokles tržieb	Apríl 2020 a ďalšie mesiace počas krízovej situácie
menej ako 20 %	0 Eur
≥ 20 % – 39,99 %	180 Eur
≥ 40 % – 59,99 %	300 Eur
≥ 60 % – 79,99 %	420 Eur
≥ 80 % a viac	540 Eur

• príspevok sa poskytuje plošne na každého zamestnanca v závislosti od výšky poklesu tržieb podľa vyššie uvedenej tabuľky,
• voľba tohto opatrenia je výhodná pre tých zamestnávateľov, ktorí
  • majú väčší pokles tržieb (od 40 % a viac) a zároveň menší počet ich zamestnancov nevykonáva prácu z dôvodu prekážok v práci na strane zamestnávateľa,
  • majú zamestnancov v pracovnom pomere dohodnutom na kratší pracovný čas,
  • napriek poklesu tržieb využívajú svojich zamestnancov na práce, ku zhodnoteniu ktorých dôjde v dlhšom časovom horizonte;
• pokles tržieb (čistého obratu) zamestnávateľa vykonávajúceho činnosť, z ktorej má zamestnávateľ právo na tržbu v aktuálnom mesiaci, sa určí porovnaním výšky tržieb za aktuálny mesiac s výškou tržieb za mesiac v predchádzajúcom roku, ktorý sa označením zhoduje s aktuálnym mesiacom, alebo ak zamestnávateľ vykonával činnosť, z ktorej má právo na tržbu, po celý predchádzajúci rok, s mesačným priemerom tržieb,[6]
  • tržbou je čistý obrat, t. j. výnosy dosahované z predaja výrobkov, tovarov a služieb po odpočítaní zliav vrátane iných výnosov po odpočítaní zliav tej účtovnej jednotky, ktorej predmetom činnosti je dosahovanie iných výnosov ako sú výnosy z predaja výrobkov, tovarov a služieb,[7]
  • aktuálnym mesiacom je kalendárny mesiac, za ktorý sa zisťuje pokles tržieb zamestnávateľa,
  • pokles sa určuje v percentách zaokrúhlených na celé číslo nahor;
• podmienkou pre poskytnutie tohto príspevku je, že sa vo vzťahu k zamestnancovi viac ako 50 % z celkového fondu jeho pracovného času neuplatňovali prekážky v práci na strane zamestnanca alebo nečerpal dovolenku, t. j. poskytuje sa aj na zamestnanca, ktorému zamestnávateľ prideľuje prácu, aj na zamestnanca, ktorému prácu neprideľuje z dôvodu prekážok v práci na strane zamestnávateľa,
• zamestnávateľ má na výber len jednu z možností pod písmenom a) a b) atá sa bude vzťahovať na celé obdobie poskytovania príspevku (je preto nevyhnutné vybrať možnosť, ktorá je pre zamestnávateľa najvýhodnejšia),
• každý z príspevkov sa poskytuje na zamestnanca v pracovnom pomere, ktorého deň nástupu do práce bol dohodnutý najneskôr na deň 1. marca 2020,
• príspevky sa neposkytujú na zamestnancov
  • poberajúcich dávku sociálneho zabezpečenia (nemocenské, ošetrovné), alebo čerpajúcich dovolenku (zamestnávateľ však môže požiadať o paušálny príspevok v prípade, ak zamestnanec v príslušnom kalendárnom mesiaci odpracoval viac ako 50 % jeho fondu mesačného pracovného času),
  • vykonávajúcich prácu na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, na spoločníka, ktorý pre s.r.o. pracuje bez pracovnej zmluvy, na konateľa, ktorý nemá uzatvorenú pracovnú zmluvu a ani na spolupracujúce osoby (manželka, deti, rodičia, ktorí podľa zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní v znení neskorších právnych predpisov nemusia mať uzatvorenú pracovnú zmluvu), na osoby vykonávajúce práce na základe zmlúv podľa Občianskeho zákonníka a na dobrovoľníkov,
  • ktorých deň nástupu do práce bol neskôr ako 1. marca 2020;
• ak má zamestnávateľ so zástupcami zamestnancov uzatvorenú dohodu o vymedzení vážnych prevádzkových dôvodov, na základe ktorej poskytuje zamestnancom náhradu mzdy nižšiu ako 80 % ich priemerného zárobku (t. j. podstatná časť zamestnancov nevykonáva prácu pre prekážky v práci na strane zamestnávateľa) a ak je zároveň možné predpokladať, že tržby zamestnávateľa neklesnú o viac ako 40 %, javí sa v rámci tzv. „kurzarbeitu“ voľba príspevku na udržanie pracovného miesta zamestnanca ako najvhodnejšie riešenie,
• odporúčame však voľbu vykonať až na základe posúdenia všetkých vstupných údajov a predpokladu ďalšieho vývoja, keďže voľbu nie je možné zmeniť,
• oprávnené obdobie je od 13. marca 2020, t. j. odo dňa rozhodnutia Úradu verejného zdravotníctva SR o uzatvorení alebo obmedzení prevádzok, až do konca kalendárneho mesiaca, v ktorom bude toto rozhodnutie zrušené,
• príspevky sú predmetom dane a zdaniteľným príjmom,
• príspevky sa neposkytujú na podporu udržania pracovného miesta, na ktoré bol na to isté obdobie poskytnutý iný príspevok na mzdu alebo celkovú cenu práce zamestnanca v rámci iných nástrojov AOTP,
• konkrétne podmienky, žiadosti, výkazy a pomôcky k ich vypĺňaniu podľa druhov jednotlivých pomocí, ktoré musí zamestnávateľ vyplniť a podať, sú uvedené na stránke neprepustaj.sk, ako aj na stránke www.pomahameludom.sk,
• zamestnávateľ, ktorý v čase krízovej situácie udrží pracovné miesta, môže podať žiadosť o niektorý z príspevkov za mesiac marec 2020 do 15. mája 2020 a žiadosti za mesiac apríl alebo máj do konca kalendárneho mesiaca, ktorý nasleduje po kalendárnom mesiaci, za ktorý zamestnávateľ žiada o poskytnutie príspevku (t. j. za mesiac apríl do konca mesiaca máj a za mesiac máj do konca mesiaca jún) – odporúčame podať žiadosť za každý mesiac samostatne,
• žiadosť sa podáva miestne príslušnému úradu práce primárne prostredníctvom elektronickej pošty (emailom) na emailovú adresu miestne príslušného úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, ktorú si zamestnávateľ vygeneruje na niektorej z vyššie uvedených stránok alebo prostredníctvom elektronickej schránky (vo výnimočných prípadoch aj poštou alebo osobne). Pri zasielaní žiadosti o poskytnutie príspevku na udržanie pracovného miesta emailom je do predmetu emailu potrebné uviesť text: „Opatrenie č. … – (názov zamestnávateľa), (IČO zamestnávateľa),“ napríklad “Opatrenie č. 3, Alfa s.r.o., 12 345 678”
• počet zamestnancov, na ktorých sa vzťahujú prekážky v práci na strane zamestnávateľa, a na ktorých zamestnávateľ žiada poskytnúť príspevok, nie je rozhodujúci – ich počet uvedie zamestnávateľ v žiadosti,
• súčasťou formulárov zverejnených na vyššie uvedených webových stránkach, ktorým môže zamestnávateľ požiadať o poskytnutie niektorého z príspevkov, je aj čestné vyhlásenie, ktorého náležitosti sú rovnaké ako pri príspevku podľa bodu 2) vyššie, okrem prvého bodu vyhlásenia, a to že zamestnávateľ vypláca zamestnancom náhradu mzdy aj mzdu (opatrenie č. 3A) alebo len náhradu mzdy (opatrenie č. 3B);

 

 4.) Odklad splatnosti poistného zamestnávateľa v dôsledku krízovej situácie:[8]

• odklad sa týka
  • poistného zamestnávateľa na sociálne poistenie,
  • preddavku na poistné zamestnávateľov na zdravotné poistenie,
• zamestnávateľ, ktorý vykazuje pokles čistého obratu o 40 % a viac, môže zaplatiť poistné na sociálne poistenie za mesiac marec 2020 v termíne splatnosti do 31. júla 2020 (odklad poistného za apríl 2020 ešte neprešiel celým legislatívnym procesom),
• zamestnávateľ, ktorý vykazuje medziročný pokles čistého obratu o 40 % a viac v dôsledku krízovej situácie, môže zaplatiť preddavok na poistné za mesiac marec 2020 v termíne splatnosti do 31. júla 2020,
• odklad sa netýka časti poistného, ktoré odvádza zamestnávateľ za zamestnanca,
• pokles tržieb (čistého obratu) zamestnávateľa sa vypočíta spôsobom uvedeným v bode 2 písm. a) vyššie,
• na stránke https://www.socpoist.sk/cestne-vyhlasenie/68510s je dostupný e-formulár na preukázanie poklesu čistého obratu,
• na stránke https://www.socpoist.sk/aktuality-o-odklad-poistneho-za-marec-2020-zatial-poziadalo-6-000-zamestnavatelov-a-szco/48411s68544c Sociálna poisťovňa upozorňuje na najčastejšie chyby pri vypĺňaní formulára,
• vykazovacie povinnosti (predloženie mesačného výkazu poistného a príspevkov a výkazu poistného a príspevkov), prihlasovacie a oznamovacie povinnosti zamestnávateľa voči Sociálnej poisťovni zostávajú bezo zmeny;

 

5.) Zánik povinnosti platiť poistné za mesiac apríl 2020:

• s účinnosťou od 25. apríla 2020 prijala NR SR zákon č. 95/2020 Z. z., ktorým sa dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších právnych predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (ďalej len „Zákon“),
• v zmysle Zákona zamestnávateľ nie je povinný platiť poistné za mesiac apríl 2020, ak v apríli 2020 bola jeho prevádzka uzatvorená na základe rozhodnutia príslušného orgánu najmenej 15 dní,
• zo Zákona teda vyplýva, že, ktorý má viacero prevádzok, pričom len jedna z nich bola aspoň 15 dní uzatvorená, nemusí za apríl 2020 vôbec platiť Sociálnej poisťovni poistné za zamestnávateľa, a to ani za zamestnancov pracujúcich v prevádzke, ktorá nebola uzatvorená,
• uzatvorenie prevádzky je zamestnávateľ povinný preukázať Sociálnej poisťovni predložením čestného vyhlásenia, a to najneskôr do ôsmeho dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, za ktorý nie je povinný zaplatiť poistné (t. j. do 8. mája 2020)
• poistné, ktoré zamestnávateľ nie je povinný zaplatiť, sa na účely posudzovania splnenia podmienky na poskytnutie nároku na nemocenskú dávku a na účely posudzovania obdobia dôchodkového poistenia SZČO považuje za zaplatené,
• zánik povinnosti platiť poistné za mesiac apríl sa nevzťahuje na povinnosť zamestnávateľa zaplatiť poistné na sociálne poistenie za zamestnancov.

 

 

[1] Zmeny uvedené v písmene a), v písmene b) v prvej až tretej odrážke a v písmene c) boli realizované s účinnosťou od 27. marca 2020 na základe zákona č. 63/2020 Z. z. ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších právnych predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.

[2] Zákon č. 468/2011 Z. z., ktorým sa dopĺňa zákon č. 235/1998 Z. z. o príspevku pri narodení dieťaťa, o príspevku rodičom, ktorým sa súčasne narodili tri deti alebo viac detí alebo ktorým sa v priebehu dvoch rokov opakovane narodili dvojčatá a ktorým sa menia ďalšie zákony v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.

[3] Zmeny uvedené v tomto bode boli realizované s účinnosťou od 4. apríla 2020 na základe zákona č. 66/2020 Z. z., ktorým sa dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňajú niektoré zákony.

[4] Nástroje AOTP sú rôzne aktívne opatrenia na trhu práce realizované Ústredím práce, sociálnych vecí a rodiny a úradmi práce, sociálnych vecí a rodiny na Slovensku v rámci národného projektu „Podpora zamestnávania uchádzačov o zamestnanie prostredníctvom vybraných aktívnych opatrení na trhu práce“.

[5] Podmienka však naďalej platí vo vzťahu k SZČO, ak žiadajú o poskytnutie príspevku podľa opatrenia MPSVaR č. 2 alebo č. 4.

[6] Upravuje nariadenie vlády SR č. 76/2020 Z. z. o spôsobe určenia poklesu čistého obratu a príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti.

[7] § 2 ods. 15 zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších právnych predpisov.

[8] Zmeny boli zrealizované s účinnosťou od 6. apríla 2020 na základe zákona č. 68/2020 Z. z., ktorým sa dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.