Môže mi zamestnávateľ zo dňa na deň oznámiť zmenu môjho rozvrhu pracovných zmien, ak potrebuje, aby som zastúpil kolegu, ktorý náhle skončil v karanténe?
Počas krízovej situácie a dva mesiace po jej odvolaní platí, že zamestnávateľ je povinný oznámiť zamestnancovi rozvrh pracovného času platný najmenej na týždeň aspoň dva dni vopred. Zamestnávateľ sa však môže so zamestnancom dohodnúť aj na skrátení tejto doby, a to napríklad aj tak, že zamestnancovi bude oznamovať rozvrhnutie pracovného času zo dňa na deň.
Mám právo odmietnuť nastúpiť do zamestnania, ak mi zamestnávateľ nevie zabezpečiť ochranné prostriedky k mojej práci?
Podľa toho, o aký druh práce ide. Ako zamestnanec máte právo prerokúvať so zamestnávateľom všetky otázky bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci súvisiace s prácou. Ak máte dôvodnú pochybnosť o dostatočnej ochrane zdravia pri práci, odporúčame na to zamestnávateľa upozorniť.
Ak zamestnávateľ ani po upozornení nápravu nevykoná a naďalej sa dôvodne domnievate, že je bezprostredne a vážne ohrozený váš život alebo zdravie, máte právo odmietnuť vykonať prácu alebo opustiť pracovisko a odobrať sa do bezpečia. Využitie tohto práva je však vždy nutné posudzovať individuálne so zreteľom na všetky okolnosti konkrétneho prípadu, pretože k naplneniu podmienky dôvodnosti, bezprostrednosti a vážnosti nedochádza automaticky v každom jednom prípade.
Mám nárok na stravné lístky, aj keď ma zamestnávateľ poslal na home office alebo som na OČR s dieťaťom?
V prípade home office má zamestnanec nárok na stravné, ak v rámci pracovnej zmeny vykonáva prácu viac ako štyri hodiny. Po dobu OČR zamestnancovi nárok na poskytnutie stravných lístkov nevzniká, pretože zamestnanec počas OČR prácu nevykonáva. Nárok na stravné aj počas OČR však môže zamestnancovi nad rámec zákona vyplývať z kolektívnej zmluvy uzatvorenej medzi zamestnávateľom a odborovou organizáciou pôsobiacou u zamestnávateľa.
Čo všetko mi musí zamestnávateľ zabezpečiť pri práci z domu?
Zamestnávateľ je povinný poskytnúť zamestnancovi vhodné pracovné prostriedky (napr. osobný počítač, pripojenie na internet a pod.), bez ktorých zamestnanec nie je schopný vykonávať svoju prácu doma a tieto prostriedky aj udržiavať v primeranom stave. Zamestnávateľ by mal zamestnancovi zabezpečiť aj nevyhnutné základné kancelárske pomôcky, ktoré potrebuje pri svojej práci.
V súvislosti s výkonom práce môžu zamestnancovi vzniknúť aj náklady na zvýšené poplatky za odber elektrickej energie, alebo náklady na zabezpečenie internetového pripojenia v požadovanej kvalite. Zamestnanec má právo na ich vyplatenie vo výške, na ktorej sa so zamestnávateľom dohodol. Ak sa zamestnanec so zamestnávateľom na vyplatení týchto nákladov vopred nedohodli a zamestnanec trvá na ich náhrade, je povinný zvýšenie výdavkov zamestnávateľovi preukázať.
Je zamestnanec počas tejto krízovej situácie viac chránený Zákonníkom práce?
Čiastočne áno. Zamestnávateľ počas trvania krízovej situácie a v období dvoch mesiacov nasledujúcich po ich odvolaní nesmie skončiť pracovný pomer výpoveďou vo vzťahu k zamestnancovi, ktorému bolo nariadené karanténne opatrenie alebo izolácia a ani vo vzťahu k zamestnancovi na OČR. Ďalším zvýhodnením zamestnanca je, že počas krízovej situácie a dva mesiace po jej odvolaní je zamestnávateľ povinný povoliť zamestnancovi vykonávanie práce z domu vo forme tzv. home officeu, ak zamestnancovi druh práce umožňuje vykonávať prácu doma a ak u zamestnávateľa nie sú vážne prevádzkové dôvody, ktoré by home office znemožňovali. Aj počas home office je zamestnanec povinný riadne si plniť svoje pracovné povinnosti a za vykonanú prácu mu patrí mzda. Začiatok a koniec pracovného času si však počas dňa rozvrhuje sám.
Čo ak zamestnanec pri prekážkach v práci na strane zamestnávateľa nesúhlasí s náhradou mzdy vo výške 80 % jeho zárobku?
Prekážka v práci na strane zamestnávateľa je stav, počas ktorého zamestnávateľ nie je objektívne schopný prideľovať zamestnancovi prácu. Od 4. 4. 2020 môže zamestnávateľ, ktorého činnosť bola počas krízovej situácie a dva mesiace po jej odvolaní zastavená alebo obmedzená, na základe rozhodnutia orgánu verejnej moci zo zákona jednostranne rozhodnúť o poskytovaní náhrady mzdy zamestnancom počas prekážok v práci na strane zamestnávateľa vo výške 80 % priemerného zárobku zamestnanca, najmenej však vo výške minimálnej mzdy. Súhlas zamestnanca sa teda v tomto prípade nevyžaduje, t. j. prípadný nesúhlas zamestnanca nemá vplyv na oprávnenie zamestnávateľa rozhodnúť o prijatí tohto opatrenia, ak sú k tomu splnené zákonom stanovené predpoklady.
Zamestnávateľ ma na pracovisku nepotrebuje, pretože na zabezpečenie chodu prevádzky mu postačuje menší počet zamestnancov. Môže mi nariadiť čerpanie dovolenky zo dňa na deň?
Počas krízovej situácie a dva mesiace po jej odvolaní je zamestnávateľ oprávnený nariadiť zamestnancovi čerpanie dovolenky najmenej 7 dní vopred a dovolenku prenesenú z predchádzajúceho kalendárneho roka dokonca najmenej 2 dni vopred. Zamestnávateľ je pri nariadení dovolenky povinný rešpektovať plán dovoleniek určený so súhlasom zástupcov zamestnancov (odborov), ak u neho pôsobia. Nič však zamestnávateľovi nebráni, aby sa aj v čase krízovej situácie dohodol s odborármi na zmene plánu dovoleniek, alebo aby sa dohodol so zamestnancom na čerpaní dovolenky individuálne.
Som malý podnikateľ a neviem udržať zamestnancov - môžem v súčasnej krízovej situácii prepúšťať za obvyklých podmienok?
Legislatívne zmeny prijaté v súvislosti so súčasnou pandémiou sa nijako nedotkli podmienok prepúšťania zamestnancov. Naďalej platí, že na skončenie pracovného pomeru so zamestnancom výpoveďou zo strany zamestnávateľa musí existovať niektorý z výpovedných dôvodov daných Zákonníkom práce. Jedinou legislatívnou zmenou týkajúcou sa prepúšťania je rozšírenie zákazu výpovede zo strany zamestnávateľa. Na základe uvedenej legislatívnej zmeny zamestnávateľ nesmie počas trvania mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu a počas dvoch mesiacov nasledujúcich po ich odvolaní prepustiť zamestnanca výpoveďou v dobe, keď mu bolo nariadené karanténne opatrenie alebo izolácia a ani zamestnanca na OČR.
Čo môžem urobiť, ak nie som schopný platiť účty, no nechcem sa dostať do problémov?
V prípade neschopnosti uhrádzať svoje záväzky v prvom rade kontaktujte svojich veriteľov s vysvetlením problému a požiadajte ich o odklad splatnosti alebo o postupné splácanie dlhu formou splátkového kalendára. V prípade schválenia odkladu splatnosti alebo splátkového kalendára trvajte na písomnej dohode. Každopádne, neodporúčame vyhýbať sa veriteľom a „nič nerobiť“, pretože takýmto postupom sa vystavujete riziku možnej exekúcie, čím sa váš dlh môže navýšiť o úroky z omeškania a o náklady veriteľa spojené s vymáhaním pohľadávky (najmä nemalé trovy súdnych konaní).
Mám v byte nájomníka, ktorý momentálne nevie platiť nájom. Môžem ho v tejto situácii legálne vysťahovať?
Vysťahovať (resp. vypratať) nájomcu z bytu pre omeškanie s platením nájomného možno len po splnení zákonom stanovených podmienok. Pred samotným vyprataním je potrebné nájomný vzťah ukončiť. Nájom možno skončiť buď dohodou zmluvných strán alebo výpoveďou. Prenajímateľ môže podať výpoveď z dôvodu omeškania nájomcu s platením nájomného, len ak nájomca nezaplatil nájomné alebo úhradu za plnenia poskytované s užívaním bytu za dlhší čas ako tri mesiace a v prípade krátkodobého nájmu bytu (t. j. nájom dohodnutý najdlhšie na 2 roky a trvajúci vrátane jeho predĺžení najviac 6 rokov) za dlhší čas ako dva mesiace.
Výpovedná lehota pri „štandardnom nájme“ je 3 mesiace a začína plynúť prvým dňom mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bola výpoveď doručená nájomcovi. S ohľadom na plynutie výpovednej lehoty je potrebné upozorniť na skutočnosť, že ak nájomca preukáže, že bol ku dňu doručenia výpovede v hmotnej núdzi z objektívnych dôvodov, výpovedná lehota sa predlžuje o ochrannú lehotu, ktorá trvá 6 mesiacov.
Výpovedná lehota pri krátkodobom nájme nesmie byť kratšia ako 15 dní a začína plynúť už dňom nasledujúcim po dni, v ktorom bola výpoveď doručená nájomcovi. Ak nájomca byt ku dňu skončenia nájmu nevyprace, môže prenajímateľ podať žalobu o vypratanie na súd a na základe rozsudku o vyprataní následne podať návrh na vykonanie exekúcie vyprataním bytu. V rámci právnych mantinelov teda v zásade nie je možné, aby prenajímateľ „vysťahoval“ nájomcu z bytu svojpomocne.
Ak poberám OČR z dôvodu, že moje dieťa je doma, lebo školy sú zatvorené, môžem si pri jej poberaní privyrábať brigádou?
Zákon podmieňuje vznik nároku na ošetrovné celodennou osobnou starostlivosťou o dieťa. Nárok na ošetrovné vzniká za každý takto poskytnutý deň starostlivosti. Počas dní, za ktoré sa uplatňuje nárok na ošetrovné, nemôže byť vykonávaná iná práca. Došlo by k porušeniu podmienky celodennej osobnej starostlivosti o dieťa. Brigádovať teda môžete iba počas dní, za ktoré si neuplatňujete nárok na ošetrovné – je na vás, za ktoré dni v mesiaci si nárok na ošetrovné uplatníte a za ktoré nie.
Ak chcete v súčasnej krízovej situácii prerušiť poberanie ošetrovného a znova začať pracovať, nemusíte o každom prerušení OČR informovať Sociálnu poisťovňu. Na konci každého mesiaca však musíte doručiť Sociálnej poisťovni čestné vyhlásenie, v ktorom uvediete dni, počas ktorých ste dieťa ošetrovali a za ktoré si uplatňujete nárok na ošetrovné.
Čo ak mi partner momentálne nechce dovoliť stretávanie s dieťaťom, hoci ho mám určené súdom?
Aj v súčasnej korona kríze je potrebné doržiavať všetky súdne rozhodnutia, ktorými je upravený styk rodiča s dieťaťom. Rodičia by však aj v tejto situácii mali predovšetkým dbať o najlepší záujem dieťaťa. V prípade pretrvávajúceho zamedzovania styku s dieťaťom je možné domáhať sa plnenia súdom určeného styku s dieťaťom cestou podania návrhu na nariadenie výkonu rozhodnutia, ktorým bol upravený styk s dieťaťom.
Môže jeden z rodičov dieťaťa prestať vyplácať v čase korona krízy výživné?
Nie, nemôže. Doposiaľ prijaté opatrenia nemajú žiadny vplyv na vyživovaciu povinnosť rodičov voči deťom a na povinnosť rodiča platiť výživné na dieťa. Aj naďalej teda platí, že ak povinný rodič výživné neplatí riadne a včas, môže oprávnený rodič podať návrh na vykonanie exekúcie. Ak neplatí viac ako dva mesiace, môže sa dokonca dopúšťať trestného činu zanedbania povinnej výživy. V prípade neplatenia výživného môže vzniknúť aj nárok na náhradné výživné, ktorý sa uplatňuje na príslušnom úrade práce, sociálnych vecí a rodiny.
Môžem sa počas zákazu ísť postarať o blízku osobu alebo príbuzného do iného okresu, v akom sa obvykle zdržujem?
Podľa uznesenia vlády Slovenskej republiky č. 207 zo 6. apríla 2020 cestu za účelom starostlivosti o blízku osobu alebo príbuzného, ktorý je na takú starostlivosť odkázaný je možné urobiť len v rámci územia okresu a v prípade Bratislavy a Košíc v rámci územia mesta.
Môžem počas zákazu vychádzania ísť na pohreb do iného okresu, v akom sa obvykle zdržujem?
Uznesenie vlády Slovenskej republiky č. 207 zo 6. apríla 2020 obvyklú cestu na pohreb neviaže na okres, avšak musí ísť výlučne o pohreb blízkej osoby.
Blízkou osobu podľa § 116 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov je príbuzný v priamom rade, súrodenec a manžel; iné osoby v pomere rodinnom alebo obdobnom sa pokladajú za osoby sebe navzájom blízke, ak by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá dôvodne pociťovala ako vlastnú ujmu.
Môžem počas zákazu vychádzania ísť na vychádzku do prírody?
Podľa uznesenia vlády Slovenskej republiky č. 207 zo 6. apríla 2020 pobyt v prírode je možný len v rámci územia okresu a v prípade Bratislavy a Košíc v rámci územia mesta.
Môžem počas zákazu vychádzania sprevádzať blízku osobu alebo príbuzného k lekárovi do iného okresu, v akom sa obvykle zdržujem?
Uznesenie vlády Slovenskej republiky č. 207 zo 6. apríla 2020 cestu do zdravotníckeho zariadenia za účelom neodkladného vyšetrenia, vrátane sprevádzania blízkou osobou a príbuzným, sa neviaže na okres.
Blízkou osobu podľa § 116 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov je príbuzný v priamom rade, súrodenec a manžel; iné osoby v pomere rodinnom alebo obdobnom sa pokladajú za osoby sebe navzájom blízke, ak by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá dôvodne pociťovala ako vlastnú ujmu.
Môžem počas zákazu vychádzania ísť nakúpiť pre inú osobu do obchodu nachádzajúceho sa v inom okrese, v akom sa obvykle zdržujem?
Podľa uznesenia vlády Slovenskej republiky č. 207 zo 6. apríla 2020 cestu za účelom obstarania nevyhnutných základných životných potrieb (nákup potravín, liekov a zdravotníckych prostriedkov, hygienického tovaru, kozmetiky a iného drogériového tovaru, krmív a ďalších potrieb pre zvieratá, zabezpečenie starostlivosti o deti, zabezpečenie starostlivosti o domáce zvieratá, doplnenie pohonných hmôt) pre inú osobu je možné absolvovať len v rámci územia okresu a v prípade Bratislavy a Košíc v rámci územia mesta.
Môžem počas zákazu vychádzania ísť do obchodu nachádzajúceho sa v inom okrese, v akom sa obvykle zdržujem?
Uznesenie vlády Slovenskej republiky č. 207 zo 6. apríla 2020 cestu v nevyhnutnom rozsahu za účelom obstarania nevyhnutných základných životných potrieb pre vlastné účely (nákup potravín, liekov a zdravotníckych prostriedkov, hygienického tovaru, kozmetiky a iného drogériového tovaru, krmív a ďalších potrieb pre zvieratá, zabezpečenie starostlivosti o deti, zabezpečenie starostlivosti o domáce zvieratá, doplnenie pohonných hmôt) neviaže na okres, avšak vychádzajúc z účelu opatrení je podľa nášho názoru potrebné rešpektovať to, že ak to nie je nevyhnutne nutné (napr. z dôvodu, že najbližší obchod či lekáreň sa nachádza v inom okrese), nemali by osoby za týmto účelom vycestovať mimo okres svojho obvyklého pobytu.
Môžem počas zákazu vychádzania ísť vykonávať podnikateľskú činnosť do iného okresu, v akom sa obvykle zdržujem?
Uznesenie vlády Slovenskej republiky č. 207 zo 6. apríla 2020 obvyklú cestu na výkon podnikateľskej a obdobnej činnosti neviaže na okres. Z uvedeného možno dospieť k záveru, že ak obvykle dochádzate za účelom výkonu podnikateľskej činnosti do iného okresu, než v ktorom bývate, môžete cestu do a z miesta výkonu podnikania normálne absolvovať.
Môžem počas zákazu vychádzania ísť do zamestnania v inom okrese, v akom sa obvykle zdržujem?
Uznesenie vlády Slovenskej republiky č. 207 zo 6. apríla 2020 obvyklú cestu do a zo zamestnania neviaže na okres. Z uvedeného možno dospieť k záveru, že ak obvykle dochádzate do zamestnania do iného okresu, než v ktorom bývate, môžete cestu do a zo zamestnania normálne absolvovať.
Ktoré prevádzky môžu byť otvorené v obchodných centrách?
Podľa opatrenia Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky pri ohrození verejného zdravia zo dňa 29.03.2020, č. OLP/2777/2020 môžu byť s účinnosťou od 30. marca 2020 6:00 hod. v obchodných centrách otvorené len nasledovné prevádzky:
Ako dlho musím v zariadení určenom štátom čakať na vyšetrenie na koronavírus?
Podľa usmernenia hlavného hygienika Slovenskej republiky v súvislosti s ochorením COVID-19 spôsobeným koronavírusom SARS-CoV-2 zo dňa 30.03.2020, č. OE/791/86973/2020 sa laboratórne vyšetrenie na koronavírus vykonáva najskôr 5. deň po príchode na územie Slovenskej republiky (inkubačná doba).
Ako dlho musím zotrvať v izolácií v zariadeniach určených štátom?
Podľa Opatrenia Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky pri ohrození verejného zdravia zo dňa 04.04.2020, č. OLP/3012/2020 Bratislava izolácia v zariadeniach určených štátom trvá po dobu nevyhnutnú na vykonanie laboratórnej diagnostiky COVID-19, pričom podľa usmernenia hlavného hygienika Slovenskej republiky v súvislosti s ochorením COVID-19 spôsobeným koronavírusom SARS-CoV-2 zo dňa 30.03.2020, č. OE/791/86973/2020 vyplýva, že laboratórne vyšetrenie na koronavírus SARS-CoV-2 sa vykonáva najskôr 5. deň po príchode na územie Slovenskej republiky (inkubačná doba). Súčasne, celková doba izolácie odo dňa príchodu na územie Slovenskej republiky je 14 dní. To znamená, že do tejto doby sa započítava tak izolácia v zariadení určenom Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky, ako aj izolácia v domácom prostredí.
Zo systematiky a účelu opatrenia vyplýva, že minimálna doba predstavuje aspoň čas, po ktorý u osoby nebol zistený negatívny výsledok na COVID-19 a maximálna doba je 14 dní.
Musím sa podrobiť izolácii v štátom určenom zariadení alebo doržiavať karanténu po návrate zo zahraničia?
Opatrením Úradu verejného zdravotníctva SR pod č. OLP/3012/2020, ktoré je účinné od 6. apríla 2020 od 7.00 hod., sa všetky osoby vracajúce sa zo zahraničia musia podrobiť izolácii v štátom určených zariadeniach do doby, kedy im bude vykonaná laboratórna diagnostika COVID-19 s negatívnym výsledkom. Následne sa týmto osobám a osobám v ich spoločnej domácnosti dodatočne nariaďuje domáca izolácia v celkovej súhrnnej dobe 14 dní. Za nerešpektovanie týchto pravidiel môže byť uložená pokuta vo výške do 1659 eur. Tieto pravidlá neplatia pre všetkých. Výnimky na ktoré sa nevzťahuje izolácia v štátom určených zariadeniach (napr. tehotné ženy, osoby nad 75 r., a pod.), prípadne na ktoré sa nevzťahuje ani domáca izolácia (napr. vodiči nákladnej dopravy) sú bližšie vysvetlené v tomto článku.
Ako sa počíta premlčacia doba v prípadoch týkajúcich sa náhrady škody? Dotýkajú sa nejakým spôsobom ustanovenia zákona č. 62/2020 Z. z. aj nárokov na náhradu škody?
Pohľadávky na náhradu škody sa riadia osobitným režimom, pričom táto osobitosť spočíva v kombinácií plynutia subjektívnej lehoty a objektívnej lehoty. (§ 106 Občianskeho zákonníka) Začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby je naviazaný na prvok vedomosti poškodeného o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá, pričom začiatok plynutia objektívnej premlčacej doby je naviazaný na objektívny prvok, teda na okamih kedy ku škode skutočne došlo. Objektívna premlčacia doba a subjektívna premlčacia doba plynú a končia nezávisle od seba. Právo na náhradu škody sa teda premlčí uplynutím tej z lehôt, ktorá uplynie ako prvá. Pokiaľ by teda koniec napr. subjektívnej premlčacej doby pripadol na obdobie odo dňa účinnosti zákona č. 62/2020 Z. z. do 30. apríla, posunul by sa koniec tejto premlčacej doby do obdobia po 30. apríli 2020. (§ 1 písm. a) Zákona č. 62/2020 Z. z.)
Mám faktúru po splatnosti, ktorá stala splatnou dňa 01.04.2020. Kedy mi začína plynúť premlčacia doba? Majú ustanovenia zákona č. 62/2020 Z. z. nejaký vplyv na plynutie premlčacej doby mojej pohľadávky?
Vzhľadom na skutočnosť, že začiatok plynutia premlčacej doby pripadol na dátum po účinnosti spomínaného zákona, nezačala vo Vašom konkrétnom prípade premlčacia doba ešte plynúť. Uvedené vyplýva z ust. § 1 písm. a) Zákona č. 62/2020 Z. z., v zmysle ktorého platí, že lehoty ustanovené právnymi predpismi v súkromnoprávnych vzťahoch na uplatňovanie alebo bránenie práv na súde, uplynutím ktorých by došlo k premlčaniu alebo k zániku práva, v čase odo dňa účinnosti tohto zákona do 30. apríla 2020 neplynú. Začiatok plynutia premlčacej doby sa tak posúva do obdobia po 30. apríli 2020.
Akých pohľadávok sa týka neplynutie premlčacej doby, týka sa to aj pohľadávok zo spotrebiteľských vzťahov?
Spočívanie plynutia premlčacej doby sa týka všetkých pohľadávok v súkromnoprávnych vzťahov, a to aj pohľadávok zo spotrebiteľských zmlúv.
Zákon o mimoriadnych opatreniach predĺžil lehotu na podanie dlžníckeho návrhu na vyhlásenie konkurzu na 60 dní, avšak som ako dlžník (potenciálny úpadca) chránený pred veriteľským návrhom na vyhlásenie konkurzu?
Predmetným opatrením nie je v žiadnom rozsahu dotknuté oprávnenie veriteľa podať návrh na vyhlásenie konkurzu voči dlžníkovi, pričom stále platí povinnosť súdu rozhodnúť o návrhu najneskôr do 15 dní od doručenia návrhu a to bez ohľadu na skutočnosť či návrh podal dlžník alebo veriteľ.,
K uvedenej problematike sa bližšie venujeme v nasledovnom odbornom článku.
Ktorých subjektov sa týka vyhlásenie núdzového stavu?
Nakoľko v čase núdzového stavu možno v nevyhnutnom rozsahu a na nevyhnutný čas podľa závažnosti ohrozenia obmedziť základné práva a slobody a uložiť povinnosti na postihnutom alebo na bezprostredne ohrozenom území, pri určení subjektov, ktorých sa vyhlásenie núdzového stavu týka, je nevyhnutné vychádzať z obsahu jednotlivých opatrení vydaných v súvislostí s vyhlásením núdzového stavu.
Jednotlivé opatrenia sú dostupné aj v časti Legislatíva.
Môžem ako dotknutá osoba podať odvolanie proti príkazu, ktorým som bol určený za subjekt hospodárskej mobilizácie?
Podľa § 4 ods. 1 písm. d) bodu 2 zákona č. 179/2011 Z. z. o hospodárskej mobilizácii a o zmene a doplnení zákona č. 387/2002 Z. z. o riadení štátu v krízových situáciách mimo času vojny a vojnového stavu v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov proti príkazu nie je prípustné odvolanie.
Aké povinnosti môžu byť uložené fyzickým osobám podnikateľom alebo právnickým osobám počas vyhlásenia núdzového stavu, aj keď nie sú subjektmi hospodárskej mobilizácie?
V čase núdzového stavu možno uložiť povinnosti najviac v nasledovnom rozsahu:
Z hľadiska hospodárskej mobilizácie majú podnikatelia a aj iné právnické osoby, ktoré nie sú určenými subjektmi hospodárskej mobilizácie, v období krízovej situácie povinnosti len v prípade, ak ide o opatrenia hospodárskej mobilizácie týkajúce sa regulácie rozvodu a spotreby elektriny a tepla a regulácie distribúcie a spotreby plynu, organizácie dodávok životne dôležitých tovarov a ich predaj s využitím mimoriadnych regulačných opatrení, organizácie veterinárnej starostlivosti alebo vecného plnenia (s výnimkou plnenia podľa zákona č. 319/2002 Z. z. o obrane Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov).
Súčasne, vyššie uvedené opatrenia musia byť nariadené vládou, vykonávané okresným úradom na základe opatrenia alebo vykonávané v rámci opatrení subjektov hospodárskej mobilizácie.
Podnikatelia a iné právnické osoby sú tiež povinné
Môžem zorganizovať neformálne športové podujatie s priateľmi?
Ústredný krízový štáb Slovenskej republiky od 10. marca až do odvolania oficiálne zakázal všetkým fyzickým osobám, fyzickým osobám – podnikateľom a právnickým osobám organizovať a usporadúvať hromadné podujatia športovej, kultúrnej, spoločenskej či inej povahy na celom území Slovenskej republiky.
Napriek tomu, že opatrenie Ústredného krízového štábu Slovenskej republiky bližšie nešpecifikuje pojem „hromadné športové podujatie“ či počet zúčastnených osôb na takomto podujatí, neodporúčame organizáciu žiadneho podujatia, ktorého sa zúčastní väčší počet osôb a ktoré by mohlo mariť dikciu a účel vydaných opatrení.
Podľa Úradu verejného zdravotníctva „počet osôb, na ktoré sa uvedené opatrenie zákazu hromadných podujatí vzťahuje, nie je možné z odborného hľadiska vymedziť presným číslom, nakoľko nie je možné všeobecne špecifikovať aké osoby sa podujatia zúčastňujú (stav ich imunity, vek, rizikové faktory), aké sú priestorové a technické podmienky daných priestorov (typ vetrania, prístupové cesty), vzdialenosť osôb od seba, frekvencia a intenzita pohybu osôb v priestore, typy povrchov a ich dezinfikovateľnosť.“
Môžem sa ako športovec vykonávajúci kolektívny šport pripravovať na športovú činnosť?
Áno, avšak len v rámci individuálnej prípravy.
Som ako športovec zodpovedný za škodu, ktorá vznikla v dôsledku porušenia mojej zmluvnej povinnosti?
Ak k porušeniu zmluvnej povinnosti došlo v dôsledku objektívnej nemožnosti jej plnenia, ktoré bolo spôsobené v dôsledku vyhlásenia núdzového stavu, respektíve ak je táto nemožnosť plnenia záväzkov spôsobená pandemickými opatreniami štátu, pôjde o okolnosť vylučujúcu zodpovednosť za škodu.
Môžem byť ako športovec postihnutý sankciou za porušenie zmluvnej povinnosti?
Sankcia nemôže byť voči účastníkovi právneho vzťahu uplatnená v prípade, ak je plnenie zabezpečenej povinnosti nemožné, resp. zakázané z dôvodov štátom nariadených obmedzení.