Striedanie dieťaťa v čase pandémie súvisiacej s COVID-19

V týchto dňoch sa rodičia často obracajú na advokátov s otázkou, či majú i za súčasnej epidemiologickej situácie odovzdať dieťa do starostlivosti druhého rodiča, resp. ešte častejšie sa na advokátov a rôzne odborné inštitúcie obracajú rodičia, ktorým bol styk s dieťaťom z dôvodu ohrozenia ochorením COVID – 19, druhým rodičom odopretý.

V tomto článku by sme Vám radi poskytli stručný pohľad na predmetnú problematiku, pričom článok môže byť pre Vás prínosný najmä v prípade:

• ak je Vaše dieťa na základe rozhodnutia súdu zverené do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov a
• taktiež v prípadoch, ak je Vaše dieťa na základe rozhodnutia súdu zverené do osobnej starostlivosti jedného z rodičov, pričom druhý rodič má právo sa s dieťaťom stretávať v určitých časových intervaloch (napríklad každý párny víkend v mesiaci a pod.)

Rozhodnutie súdu nemusí mať len podobu rozsudku o úprave práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu, ale i podobu rozsudku, ktorým súd schválil tzv. rodičovskú dohodu.

Právne závery obsiahnuté v tomto článku sú v prevažnej miere aplikovateľné i na prípady, keď rodičia spolu nežijú a styk s dieťaťom realizujú na základe ústnej dohody, bez existencie súdneho rozhodnutia. V týchto prípadoch je však pozícia rodiča, ktorému druhý rodič v styku bezdôvodne zabraňuje o čosi problematickejšia, nakoľko takýto rodič nedisponuje právoplatným a vykonateľným súdnym rozhodnutím, na základe ktorého by mohol súd výkon rozhodnutia nariadiť.

 

Právna úprava rodičovských práv a povinností

Základným právnym predpisom, ktorý v Slovenskej republike upravuje výkon rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu je zákon č. 36/2005 Z. z. Zákon o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o rodine“).

Zákon o rodine neobsahuje osobitnú právnu úpravu realizácie styku rodiča s dieťaťom počas situácie, akú zažívame v súčasnosti, ktorou je pandémia koronavírusu. Zákon o rodine však jasne ustanovuje, že pri rozhodovaní či už súdu, orgánu sociálnoprávnej ochrany detí alebo rodičov, by mal byť na prvom mieste záujem maloletého dieťaťa.

Dieťa má právo na zachovanie vzťahu k obidvom rodičom, má právo vytvárať a zachovať si citové väzby k obom rodičom, dieťa ma právo na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov, čomu zodpovedá udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

S uvedenými právami a záujmami dieťaťa následne korešpondujú práva a povinnosti rodiča. Je potrebné si uvedomiť, že každý rodič, ktorému neboli rodičovské práva pozastavené, obmedzené, alebo nebol rodičovských práv pozbavený (k tejto skutočnosti by muselo dôjsť v dôsledku právoplatného rozhodnutia súdu napríklad v dôsledku týrania dieťaťa rodičom alebo vedením neusporiadaného spôsobu života), má rodičovské práva k svojmu dieťaťu. Skutočnosť, že súd zveril dieťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov neznamená, že druhý rodič rodičovské práva stratil.  

Existuje za súčasnej situácie zákon, uznesenie vlády SR alebo iný všeobecne záväzný právny predpis, ktorý by styk rodiča s dieťaťom v čase pandémie koronavírusu zakazoval?

Na túto otázku je potrebné uviesť jednoznačne odpoveď – NIE. Ani tzv. Lex korona, ani žiadne iné právne predpisy, styk rodiča s dieťaťom v čase pandémie koronavírusu paušálne a ani nijak osobitne nezakazujú.

V praxi sa možno stretnúť najmä so stanoviskami odborných organizácií a inštitúcií, ktoré reflektujú na aktuálnu epidemiologickú situáciu a zvýšené dopyty rodičov týkajúce sa tejto oblasti.

 

Do pozornosti dávame najmä:

• stanovisko pracovnej skupiny Slovenskej advokátskej komory (ďalej len „SAK“) pre rodinné právo zo dňa 6. apríla 2020 publikované na stránke SAK (https://www.sak.sk/web/sk/cms/news/form/list/form/row/146968/_event), ktoré bolo predložené i ústrednému krízovému štábu

Citujeme priamo zo stanoviska: „Slovenská advokátska komora nemá k dnešnému dňu vedomosť o tom, že by bolo na to oprávneným orgánom vydané opatrenie, ktoré by vo všeobecnosti zakazovalo realizáciu striedavej osobnej starostlivosti, či styk rodičov s deťmi. Z uvedeného dôvodu je akýkoľvek svojvoľný výklad, že mimoriadna situácia na Slovensku je (bez ďalšieho) dôvodom na nerešpektovanie súdnych rozhodnutí, nesprávny.“

„Právoplatné a vykonateľné rozhodnutia súdov o úprave starostlivosti a styku sú záväzné pre oboch rodičov a ukladajú obom práva a povinnosti, ktoré sú povinní dodržiavať. Rešpektovanie súdnych rozhodnutí nie je voľbou, a preto kým nedôjde v súlade so zákonom a v jeho medziach k takému opatreniu, ktoré by vo všeobecnosti malo dopad na výkon súdnych rozhodnutí v tejto oblasti, sú ich rodičia povinní naďalej dodržiavať, samozrejme, ak neexistujú iné odôvodnené skutočnosti, pre ktoré sa styk či starostlivosť nemôže realizovať.“

• medializované boli i informácie prezentujúce opačný názor. Komisárka pre deti Viera Tomanová napríklad vyhlásila, že pre koronavírus sa odporúča vylúčenie styku s rodičom, s ktorým dieťa nežije v jednej domácnosti. Opierala sa pritom o stanovisko Úradu verejného zdravotníctva SR. Stanovisko hodnotíme ako kontroverzné, nakoľko podľa nášho právneho názoru nie je možné prípady paušalizovať a súčasnú situáciu považovať automaticky, bez zváženia konkrétnych okolností, za „nebezpečnú pre dieťa“.

Na predmetné stanovisko už zareagovala Rada pre práva dieťaťa (http://www.prava-deti.sk/), ktorá dementovala názor komisárky pre deti. Rada pre práva dieťaťa podľa svojich slov konzultovala vzniknutú situáciu s Úradom verejného zdravotníctva SR, pričom spomínané stanovisko, o ktoré sa komisárka oprela, mal úrad poskytnúť pracovníčke komisára pre deti na riešenie iba jedného konkrétneho prípadu v meste Trebišov.

Úrad verejného zdravotníctva SR uverejnil na svojej web stránke http://www.uvzsr.sk/index.php?limitstart=44 stanovisko s titulkom “ÚVZ SR: Dementovanie zverejnenej informácie”. Úrad v ňom uvádza:

„Úrad verejného zdravotníctva Slovenskej republiky (ÚVZ SR) dementuje informácie šíriace sa vo forme údajného vyjadrenia ÚVZ SR o tom, že v čase šíriaceho sa ochorenia COVID-19 sa odporúča obmedziť rozdeleným rodičom styk s dieťaťom.“

„Zo žiadnych opatrení Ústredného krízového štábu SR nevyplýva zákaz styku medzi najbližšími príbuznými.“

„Odporúčame rodičom sledovať opatrenia vydané výlučne Ústredným krízovým štábom a spravovať sa v zmysle nich.“

• k záveru, že aktuálna epidemiologická situácia nemôže byť dôvodom pre automatické nerešpektovanie súdnych rozhodnutí sa prikláňa i Verejná ochrankyňa práv JUDr. Mária Patakyová, PhD.. Stanovisko Verejnej ochrankyne práv nájdete TU: https://www.vop.gov.sk/striedav-starostlivos-o-deti-po-as-renia-infekcie-covid-19-stanovisko.

 

Podľa akých kritérií sa majú rodičia ohľadom realizácie styku s dieťaťom rozhodovať?

Prvoradým kritériom je najlepší záujem dieťaťa a ochrana jeho zdravia. Vždy je nevyhnutné zvážiť individuálne okolnosti konkrétneho prípadu. Rozhodnutia nie je dobré robiť paušálne, ale vždy v konkrétnom čase a po konzultácií s druhým rodičom, ktorý vie najlepšie zhodnotiť svoju individuálnu situáciu.

Je potrebné brať do úvahy najmä aktuálny zdravotný stav dieťaťa, ako i zdravotný stav rodiča a tiež mieru rizikovosti práce druhého rodiča. Styk rodiča s dieťaťom určite nie je možné realizovať, ak je nariadená povinná izolácia rodiča či maloletého dieťaťa (14 – dňová karanténa) alebo ak platí zákaz vychádzania podľa ústavného zákona č. 227/2002 Z. z. o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu, najmä ak by sa dieťa malo presúvať mimo okresu, v ktorom má trvalý pobyt, a v prípade hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy a mesta Košice, mimo územia týchto miest. Ako prípustné sa nám javí realizovanie styku s dieťaťom i v čase zákazu vychádzania napríklad v prípade, ak majú rodičia pobyt blízko seba, na susednej ulici alebo v tom istom bytovom dome.

Ako rizikové sa môže javiť realizácia styku druhého rodiča s dieťaťom i v týchto situáciách:

• jeden z rodičov pociťuje príznaky ochorenia COVID – 19,
• dieťa pociťuje príznaky ochorenia COVID – 19,
• rodič alebo dieťa boli v kontakte s osobou, ktorej bolo diagnostikované ochorenie COVID – 19,
• rodič sa vrátil zo zahraničia (môže mať tzv. cestovateľskú anamnézu),
• rodič má rizikovú prácu, napríklad je v tzv. prvej línií a každý deň prichádza do styku s nakazenými pacientmi. I v tomto prípade je potrebné zvážiť, či rodič vykonáva napríklad prácu lekára poskytujúceho zdravotnú starostlivosť priamo na oddelení s pacientmi, ktorým bolo diagnostikované ochorenie COVID -19 alebo či ide napríklad o príslušníka Policajného zboru, ktorý vykonáva svoju prácu v obdobnom režime ako doposiaľ a s chorými pacientmi sa bezprostredne nestretáva.

Záverom podotýkame, že ak jeden z rodičov opakovane bezdôvodne a zámerne neumožňuje druhému rodičovi styk s maloletým dieťaťom, súd môže na návrh niektorého z rodičov zmeniť rozhodnutie o osobnej starostlivosti o dieťa, prípadne realizovať styk prostredníctvom návrhu na nariadenie výkonu súdneho rozhodnutia príslušným súdom.

Ani v čase pandémie nezabúdajte na poskytovanie informácií o dieťati druhému rodičovi

Napriek skutočnosti, že rodičia sa dohodnú, že dieťa si na istý čas striedať nebudú, netreba zabúdať na právo rodiča na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Vhodné je realizovať pravidelné telefonáty s dieťaťom, alebo zvoliť komunikáciu prostredníctvom emailu, SMS správ, či sociálnych sietí.

Ak by rodičovi, ktorý nemá dieťa aktuálne vo svojej osobnej starostlivosti, druhý rodič neposkytoval adekvátne informácie o dieťati, alebo by zámerne odopieral dieťaťu komunikáciu s druhým rodičom, môže sa druhý rodič domáhať práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati na súde.

Za vhodnú možno v tomto čase označiť pravidelnú komunikáciu s druhým rodičom a individuálnu dohodu rodičov o realizovaní styku rodiča s dieťaťom v súčasnej epidemiologickej situácií.

V prípade potreby poskytnutia dodatočných informácií vo vzťahu k predmetnej téme nás neváhajte osloviť prostredníctvom formulára na položenie otázky. V prípade konkrétnych požiadaviek z Vašej strany naša advokátska   kancelária spracuje podrobnú právnu analýzu prispôsobenú presne na mieru Vašej požiadavke, pričom odplatu za tieto služby prispôsobíme súčasnej mimoriadnej situácii.

 

 

Zdroje:

• zákon č. 36/2005 Z. z. Zákon o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
• ústavný zákon č. 227/2002 Z. z. o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu v znení neskorších predpisov
• uznesenie vlády SR č. 72/2020 k návrhu na rozšírenie opatrení núdzového stavu podľa čl. 5 ústavného zákona č. 227/2002 o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu v znení neskorších predpisov vyhláseného uznesením vlády Slovenskej republiky č. 114 z 15. marca 2020 a zmeneného uznesením vlády Slovenskej republiky č. 115 z 18. marca 2020 a uznesením vlády Slovenskej republiky č. 169/2020 z 27. marca 2020
• stanovisko pracovnej skupiny Slovenskej advokátskej komory pre rodinné právo zo dňa 6. 4. 2020 publikované na stránke SAK https://www.sak.sk/web/sk/cms/news/form/list/form/row/146968/_event
• stanovisko Verejnej ochrankyne práv JUDr. Márie Patakyovej, PhD. https://www.vop.gov.sk/striedav-starostlivos-o-deti-po-as-renia-infekcie-covid-19-stanovisko
• stanovisko Úradu verejného zdravotníctva “ÚVZ SR: Dementovanie zverejnenej informácie” uverejnené na web stránke http://www.uvzsr.sk/index.php?limitstart=44
• korona.gov.sk