Čo si môžeme predstaviť pod mimoriadnou situáciou, núdzovým stavom a krízovým riadením zo strany štátu v krízových situáciách?

Viete čo znamená pojem mimoriadna situácia, kedy sa vyhlasuje núdzový stav a ako funguje krízové riadenie? V tejto časti Vám v krátkosti priblížime právne podmienky fungovania štátu a jeho orgánov v takýchto situáciách a ich hlavné dopady a obmedzenia na občana a podnikateľov (fyzická osoba – podnikateľ, právnická osoba).

1. MIMORIADNA SITUÁCIA

Mimoriadnou situáciou podľa § 3 ods. 1 zákona č. 42/1994 Z. z. o civilnej ochrane obyvateľstva (ďalej len „zákon o civilnej ochrane“) rozumieme obdobie ohrozenia alebo obdobie pôsobenia následkov mimoriadnej udalosti na život, zdravie alebo majetok, ktorá je vyhlásená podľa tohto zákona. Počas nej sa vykonávajú opatrenia na záchranu života, zdravia alebo majetku, na znižovanie rizík ohrozenia alebo činnosti nevyhnutné na zamedzenie šírenia a pôsobenia následkov mimoriadnej udalosti.

Mimoriadnu udalosť predstavuje aj ohrozenie verejného zdravia II. stupňa, čo v súčasnosti predstavuje aj o ochorenie COVID-19 spôsobené šírením koronavírusu SARS-CoV-2 na území Slovenska.

Mimoriadnu situáciu podľa § 8 zákona o civilnej ochrane vyhlasuje a odvoláva vláda Slovenskej republiky (ďalej len „Vláda“), a to pre ohrozené územie alebo pre územie, kde vznikla mimoriadna udalosť, ak rozsah ohrozeného alebo postihnutého územia presiahne územný obvod kraja.

Vláda v súvislosti so šírením koronavírusu a s tým súvisiaceho ochorenia COVID-19 vyhlásila svojim uznesením č. 111 zo dňa 11. marca 2020 s účinnosťou od 12. marca 2020 od 6:00h na celom území Slovenska mimoriadnu situáciu a ukladá štátnym orgánom prijímať opatrenia civilnej ochrany obyvateľstva a vykonávať opatrenia na riešenie krízovej situácie vo svojej pôsobnosti zamerané na zamedzenie ohrozenia života, zdravia, majetku, zmiernenie následkov mimoriadnej udalosti a minimalizovanie škôd.

Mimoriadna situácia znamená pre podnikateľov dodatočné povinnosti, ktoré definuje v § 16 zákon o civilnej ochrane, napríklad ide o povinnosť pripravovať a zabezpečovať ochranu svojich zamestnancov, plánovať a pri mimoriadnej udalosti vyhlásiť a uskutočniť evakuáciu svojich zamestnancov, zabezpečiť na vlastné náklady špeciálne prostriedky individuálnej ochrany pre svojich zamestnancov apod.

Podnikateľom v rámci mimoriadnej situácie môže byť zasiahnuté do ich podnikateľských práv. Príkladom môže byť taký stav, že štát nariadi uzatvorenie niektorých prevádzok (zábavné podniky, bary, diskotéky, fitnescentrá), poprípade obmedzí ich prevádzku alebo otváraciu dobu v určité dni (nákupné centrá) alebo prikáže využiť kapacity ubytovacích a hotelových zariadení pre ľudí v núdzi (turistické ubytovne, penzióny, hotely).

2. NÚDZOVÝ STAV

Núdzový stav môže podľa čl. 5 ods. 1 ústavného zákona č. 227/2002 Z. z. o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu (ďalej len „ústavný zákon“) vyhlásiť Vláda len za podmienky, že došlo alebo bezprostredne hrozí, že dôjde k ohrozeniu života a zdravia osôb, a to aj v príčinnej súvislosti so vznikom pandémie, životného prostredia alebo k ohrozeniu značných majetkových hodnôt v dôsledku živelnej pohromy, katastrofy, priemyselnej, dopravnej alebo inej prevádzkovej havárie. Núdzový stav možno vyhlásiť len na postihnutom alebo na bezprostredne ohrozenom území a len v nevyhnutnom rozsahu a na nevyhnutný čas, najdlhšie na 90 dní.

Čl. 5 ods. 3 ústavného zákona ustanovuje v čase núdzového stavu možnosť obmedzenia aj niektorých základných práv a slobôd garantovaných Ústavou SR. Toto obmedzenie môže byť v nevyhnutnom rozsahu a na nevyhnutný čas podľa závažnosti ohrozenia a iba na postihnutom alebo na bezprostredne ohrozenom území. Ich rozsah je striktne ústavným zákonom definovaný, napríklad môže 

• obmedziť nedotknuteľnosť osoby a jej súkromia evakuáciou na určené miesto,
• uložiť pracovnú povinnosť na zabezpečenie zásobovania, udržiavania pozemných komunikácií a železníc, vykonávania dopravy, prevádzkovania vodovodov a kanalizácií, výroby a rozvodu elektriny, plynu a tepla, výkonu zdravotnej starostlivosti, udržiavania verejného poriadku alebo na odstraňovanie vzniknutých škôd,
• obmedziť výkon vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam na rozmiestnenie vojakov, príslušníkov ozbrojených zborov, zdravotníckych zariadení, zásobovacích zariadení, záchranných služieb a uvoľňovacích a iných technických zariadení,
• obmedziť nedotknuteľnosť obydlia na ubytovanie evakuovaných osôb,
• obmedziť doručovanie poštových zásielok,
• obmedziť slobodu pohybu a pobytu zákazom vychádzania v určenom čase a zákazom vstupu na postihnuté alebo bezprostredne ohrozené územie,
• obmedziť alebo zakázať uplatňovanie práva pokojne sa zhromažďovať alebo zhromažďovanie na verejnosti podmieniť povoľovaním,
• zakázať uplatňovanie práva na štrajk apod.

Vláda v súvislosti so šírením koronavírusu a s tým súvisiaceho ochorenia COVID-19 vyhlásila svojim uznesením č. 114 zo dňa 15. marca 2020 (zverejnené pod č. 45/2020 Z. z.) od 16. marca 2020 núdzový stav podľa čl. 5 ústavného zákona na uloženie pracovnej povinnosti na zabezpečenie výkonu zdravotnej starostlivosti a zakázanie uplatňovania práva na štrajk niektorým pracovníkom. Núdzový stav sa týka najmä zavedenia pracovnej povinnosti poskytovateľom ústavnej zdravotnej starostlivosti vo vybraných okresoch Slovenska.

Následne Vláda prijala uznesenie č. 115 zo dňa 18. marca 2020 (zverejnené pod č. 49/2020 Z. z.), ktorým s účinnosťou od 19. marca 2020 teritoriálne rozšírila núdzový stav prijatý podľa predchádzajúceho uznesenia na celé územie Slovenska a zároveň uložila pracovnú povinnosť vybraným zamestnancom subjektov uvedených v prílohe tohto uznesenia (napríklad zamestnanci Úradu verejného zdravotníctva, Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, pohrebných služieb apod.). 

3. KRÍZOVÁ SITUÁCIA

Krízová situácia je obdobie mimo času vojny a vojnového stavu, počas ktorého je bezprostredne ohrozená alebo narušená bezpečnosť štátu a ústavné orgány môžu po splnení podmienok ustanovených v ústavnom zákone alebo osobitnom zákone na jej riešenie vyhlásiť výnimočný stav, núdzový stav alebo mimoriadnu situáciu.

Tento pojem definuje § 2 písm. a) zákona č. 387/2002 Z. z. o riadení štátu v krízových situáciách mimo času vojny a vojnového stavu (ďalej len „zákon o krízovom riadení štátu“). Šírenie koronavírusu a s tým súvisiaceho ochorenia COVID-19 na území Slovenska, malo teda za následok vznik krízovej situácie, na čo Vláda reagovala vyhlásením mimoriadnej situácie a núdzového stavu na celom území Slovenska. 

Zákon o krízovom riadení štátu na účel krízovej situácie definuje v § 3 orgány krízového riadenia, ktorými sú

• Vláda,
• Bezpečnostná rada SR,
• ministerstvá a ostatné ústredné orgány štátnej správy,
• Národná banka Slovenska,
• okresný úrad v sídle kraja,
• bezpečnostná rada kraja,
• okresný úrad,
• bezpečnostná rada obvodu,
• obec.

Krízovým riadením, mimo času vojny a vojnového stavu, je podľa § 2 písm. b) zákona o krízovom riadení štátu súhrn riadiacich činností orgánov krízového riadenia, ktoré sú zamerané na analýzu a vyhodnotenie bezpečnostných rizík a ohrození, plánovanie, prijímanie preventívnych opatrení, organizovanie, realizáciu a kontrolu činností vykonávaných pri príprave na krízové situácie a pri ich riešení,

Podľa § 4 ods. 2 zákona o krízovom riadení štátu Vláda na tento účel zriaďuje ústredný krízový štáb, ktorý koordinuje činnosť orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy a ďalších zložiek určených na riešenie núdzového stavu v období krízovej situácie. Predsedom ústredného krízového štábu je minister vnútra Slovenskej republiky. 

Ústredný krízový štáb najmä 

• analyzuje a vyhodnocuje riziká krízovej situácie,
• koordinuje činnosť orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy a ďalších zložiek určených na riešenie krízovej situácie v období krízovej situácie,
• spolupracuje s Bezpečnostnou radou Slovenskej republiky pri príprave opatrení na riešenie krízovej situácie,
• navrhuje opatrenia na jej riešenie,
• kontroluje plnenie úloh a opatrení uložených Vládou pri riešení krízovej situácie,
• navrhuje Vláde použitie účelovej rezervy finančných prostriedkov na riešenie krízovej situácie a odstraňovanie jej následkov,
• navrhuje Vláde vyžiadanie pomoci zo zahraničia vrátane humanitárnej pomoci pri riešení krízovej situácie.

Vláda podľa § 4 ods. 1 zákona o krízovom riadení štátu má oprávnenie ukladať opatrenia na riešenie krízovej situácie (jej poradným orgánom je Bezpečnostná rada SR), pričom ústredný krízový štáb tieto opatrenia pripravuje v úzkej súčinnosti s Bezpečnostnou radou SR. Následne prijaté opatrenia Vláda koordinuje, kontroluje ich dodržiavanie a podľa ďalšieho vývoja krízovej situácie prijíma ďalšie opatrenia na jej riešenie. Ministerstvá, ostatné ústredné orgány štátnej správy, okresné úrady v sídle kraja, okresné úrady a obce v rámci svojej pôsobnosti môžu zriaďovať svoje krízové štáby, ktoré sú podriadené ústrednému krízovému štábu. 

Povinnosti podnikateľov a právnických osôb vo všeobecnosti definuje § 12 zákona o krízovom riadení štátu. Títo sú povinní sú na požiadanie orgánu krízového riadenia poskytnúť mu informácie a podklady potrebné na uskutočňovanie civilného núdzového plánovania. Za nesplnenie tejto povinnosti môže byť podnikateľovi alebo právnickej osobe uložená okresným úradom sankcia podľa § 14 ods. 1 zákona o krízovom riadení štátu, a to pokuta do 3319 eur. V prípade porušenia povinností v čase núdzového stavu alebo výnimočného stavu až do 16 596 eur. 

Bezpečnostná rada SR je zriadená v súlade s čl. 8 ústavného zákona, jej predsedom je predseda vlády, podpredsedom predsedom vlády určený podpredseda vlády a členmi sú minister financií, minister obrany, minister vnútra, minister zahraničných vecí a európskych záležitostí, minister hospodárstva, minister dopravy a výstavby, minister spravodlivosti a minister zdravotníctva.

Bezpečnostná rada SR plní úlohy 

• v mierovom stave ako poradný orgán a podieľa sa na vytváraní a realizácii bezpečnostného systému SR, plnení medzinárodných záväzkov v oblasti bezpečnosti, vyhodnocuje bezpečnostnú situáciu v SR a vo svete, pripravuje pre Vládu návrhy opatrení na zachovávanie bezpečnosti SR na predchádzanie krízovým situáciám, ako aj návrhy na riešenie vzniknutej krízovej situácie. Jej pôsobnosť ustanovuje zákon č. 110/2004 Z. z. o fungovaní Bezpečnostnej rady Slovenskej republiky v čase mieru,
• v čase vojny, vojnového stavu alebo výnimočného stavu v období, kedy je znemožnená činnosť Vlády, vykonáva jej ústavné právomoci až do obnovenia činnosti, s výnimkou rozhodovania o programe Vlády a jeho plnení, o požiadaní o vyslovenie dôvery a o udelení amnestie vo veciach priestupkov.

4. OCHRANA, PODPORA A ROZVOJ VEREJNÉHO ZDRAVIA

Tak ako bolo už vyššie uvedené v súčasnosti predstavuje ochorenie COVID-19 spôsobené šírením koronavírusu SARS-CoV-2 na území Slovenska ohrozenie verejného zdravia II. stupňa. Právnu úpravu ochrany verejného zdravia definuje zákon č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o ochrane verejného zdravia“). 

Ohrozenie verejného zdravia II. stupňa podľa § 48 ods. 2 písm. a) zákona o ochrane verejného zdravia nastáva vtedy, ak je potrebné prijať opatrenia podľa zákona o civilnej ochrane (viď časť I. Mimoriadna situácia) pri výskyte prenosného ochorenia, podozrení na prenosné ochorenie alebo podozrení na úmrtie na prenosné ochorenie nad predpokladanú úroveň (v tomto prípade prenosné ochorenie COVID-19).

Kľúčovú úlohu v predmetnej veci zastáva Úrad verejného zdravotníctva SR, ktorý podľa § 5 ods. 4 písm. k) a l) zákona o ochrane verejného zdravia nariaďuje konkrétne opatrenia v súlade s § 48 ods. 4 citovaného zákona, ide napríklad o

• hygienickú očistu osôb a dekontamináciu terénu, budov, materiálu a dopravných prostriedkov,
• zákaz alebo obmedzenie styku časti obyvateľstva s ostatným obyvateľstvom pri hromadnom výskyte závažného ochorenia,
• zákaz alebo obmedzenie hromadných podujatí,
• zákaz alebo obmedzenie prevádzky zariadení, v ktorých dochádza k zhromažďovaniu osôb,
• výdaj a používanie špeciálnych osobných ochranných pracovných pomôcok,
• nútená izolácia osôb chorých na prenosné ochorenie, ktoré odmietajú nariadené opatrenie,
• vyčlenenie lôžok na zabezpečenie ústavnej zdravotnej starostlivosti zvýšenému počtu chorých a pri závažných infekciách na zabezpečenie izolácie osôb podozrivých z ochorenia a podozrivých z nákazy počas maximálneho inkubačného času ochorenia apod.

Úrad verejného zdravotníctva každodenne vyhodnocuje každodenný vývoj mimoriadnej situácie súvislosti s ochorením COVID-19 a podľa toho prijíma konkrétne rozhodnutia, režimové opatrenia a usmernenia. 

Nedodržiavanie týchto opatrení je kvalifikované ako priestupok podľa § 56 ods. 1 písm. f) zákona o ochrane verejného zdravia, za čo hrozí pokuta do 1659 eur a v blokovom konaní do 99 eur alebo je kvalifikované v prípade podnikateľov a právnických osôb ako iný správny delikt podľa § 57 ods. 33 písm. a) zákona o ochrane verejného zdravia za čo im  hrozí pokuta vo výške od 150 do 20 000 eur. Čiže ak by v súčasnosti podnikateľ alebo právnická osoba usporiadala napríklad verejné hromadné podujatie, ktoré je dnes zakázané opatrením Úradu verejného zdravotníctva podľa § 48 ods. 1 písm. d), tak sa dopúšťa správneho deliktu a hrozí mu vyššie uvedená pokuta.