Pandémia ochorenia COVID-19 priniesla so sebou radu obmedzení aj vo vzťahu k možnostiam voľného pohybu osôb v rámci Európskej únie (ďalej len „EÚ“). Rozhodovanie o obmedzení voľného pohybu osôb za účelom ochrany verejného zdravia sa realizuje jednotlivými členskými štátmi osobitne, pričom právne  režimy, konkrétne povaha opatrení, sa v jednotlivých členských štátoch rôznia. V zásade teda platí, koľko členských štátov, toľko rôznych právnych režimov existuje a v tomto dôsledku aj rôzne špecifiká v prijatých obmedzeniach, opatreniach  a výnimkách. Hoci koordinácia v týchto otázkach na úrovni EÚ má zásadný strategický význam, neexistuje žiaľ právne záväzný prameň práva, ktorý by jednotne stanovil spoločný právny rámec a spoločné kritériá pre všetky členské štáty. K dnešnému dňu úprava obmedzení voľného pohybu osôb vo vzťahu k pandémii na európskej úrovni je realizovaná len v podobe Odporúčania Rady Európskej únie,[1]) v zmysle ktorého ostáva konečné rozhodnutie o prijatých obmedzeniach v právomoci členských štátov, pričom členské štáty majú postupovať nediskriminačne. 

Čítať ďalej