„Covid pas“ ako predpoklad voľného pohybu osôb?

Pandémia ochorenia COVID-19 priniesla so sebou radu obmedzení aj vo vzťahu k možnostiam voľného pohybu osôb v rámci Európskej únie (ďalej len „EÚ“). Rozhodovanie o obmedzení voľného pohybu osôb za účelom ochrany verejného zdravia sa realizuje jednotlivými členskými štátmi osobitne, pričom právne  režimy, konkrétne povaha opatrení, sa v jednotlivých členských štátoch rôznia. V zásade teda platí, koľko členských štátov, toľko rôznych právnych režimov existuje a v tomto dôsledku aj rôzne špecifiká v prijatých obmedzeniach, opatreniach  a výnimkách. Hoci koordinácia v týchto otázkach na úrovni EÚ má zásadný strategický význam, neexistuje žiaľ právne záväzný prameň práva, ktorý by jednotne stanovil spoločný právny rámec a spoločné kritériá pre všetky členské štáty. K dnešnému dňu úprava obmedzení voľného pohybu osôb vo vzťahu k pandémii na európskej úrovni je realizovaná len v podobe Odporúčania Rady Európskej únie,[1]) v zmysle ktorého ostáva konečné rozhodnutie o prijatých obmedzeniach v právomoci členských štátov, pričom členské štáty majú postupovať nediskriminačne. 

 

Po zohľadnení súčasného stavu pandémie a s tým súvisiaceho počiatočného procesu očkovania v jednotlivých členských krajinách, vyvstáva v tomto dôsledku legitímna otázka, či bude po očkovaní opäť možné voľne sa pohybovať a cestovať v rámci schengenského priestoru. Iniciátorom takéhoto návrhu je Grécko, ktorého ekonomika však je do veľkej miery závislá od cestovného ruchu a ktoré preto vyzvalo Európsku komisiu na zjednodušenie slobody pohybu zaočkovaných osôb a prijatie spoločnej pozície vo vzťahu k tzv. vakcinačnému certifikátu, ktorý by bol akceptovateľný vo všetkých členských štátoch.[2])

Európska komisia v januári uviedla,[3]) že bude pokračovať v práci s členskými štátmi na vakcinačných certifikátoch (a teda nie pasoch, ako sa zvyknú označovať), ktoré by boli používané a uznávané naprieč EÚ, v súlade s pravidlami na ochranu osobných údajov a odstupňované podľa metodiky Svetovej zdravotníckej organizácie. Sieť elektronického zdravotníctva (eHealth Network) následne zadefinovala[4]) minimálny súbor údajov vrátane jedinečného identifikátora očkovacích osvedčení. Tu je však potrebné uviesť, že vzhľadom na právnu formu dokumentu, v ktorom bol tento minimálny štandard prijatý,[5]) tento nemá záväzný charakter. Ide teda len o odporúčanie členským štátom, aby vzali uvedené minimum pri rozhodovaní o vakcinačných certifikátoch do úvahy, s cieľom podporiť ich vzájomnú interoperabilitu.

Kľúčovou otázkou však ostáva, aké účinky by mal tento vakcinačný certifikát priniesť a či ho bude možné do budúcna považovať za nástroj smerujúci k voľnému pohybu osôb v rámci 27 členských štátov EÚ, resp. či by mohol byť aplikovateľný aj vo vzťahu k občanom nečlenských štátov pri vstupe na územie EÚ.[6])  

Európska komisia v tejto súvislosti v januári uviedla,[7]) že jednotný prístup na úrovni EÚ k vakcinačnej dokumentácii, vzájomné uznávanie očkovania/dokumentácie by umožnili ľudom používať vakcinačnú dokumentáciu aj v iných členských štátoch. Certifikáty by tiež umožnili jednoznačne zaznamenať históriu očkovania jednotlivca, a zabezpečili by správne poskytovanie zdravotnej starostlivosti s tým spojené, ako aj možnosť monitorovania prípadných nežiaducich účinkov očkovania. Európska komisia čiastočne predznačila aj prípadné použitie vakcinačných certifikátov aj na iné účely: hoci v súčasnosti je ešte predčasné uvažovať o ich použití na iné účely ako je ochrana zdravia, spoločný prístup môže uľahčiť iné cezhraničné použitie v budúcnosti. Na následných januárových rokovaniach európskych lídrov však v tejto oblasti nebola dosiahnutá názorová zhoda.

Použitie vakcinačného certifikátu primárne ako štandardizovaného a interoperabilného  dôkazu zaočkovania na zdravotné účely potvrdzuje aj príslušné Guidelines[8]). Jeho prípadné použitie na iné účely je na rozhodnutí jednotlivých členských štátov, a to pri zohľadnení prebiehajúcich vedeckých, etických, právnych a spoločenských diskusií. V tejto súvislosti je však žiaduce podotknúť, že pokiaľ nebude mať právny akt implementujúci tento typ „nástroja“ záväzný charakter, len ťažko je možné uvažovať o jednotnom režime. Výsledkom dobrovoľného použitia potom môže byť vytvorenie akýchsi zón, resp. skupín členských štátov, ktoré by podmieňovali vstup a pobyt na území členského štátu vakcinačným certifikátom. 

Jedným z hlavných argumentov odporcov používania vakcinačného certifikátu na iné účely ako výlučne zdravotné je ten, že by sa jednalo o diskrimináciu, nakoľko  fakticky by sa vytvorili dve kategórie občanov s rozdielnym režimom. Tieto obavy sú založené na objektívnom dôvode,  ktorým je pomalý progres očkovania populácie proti ochoreniu COVID-19. Hoci plány Európskej komisie v oblasti očkovania sú pomerne ambiciózne (do marca 2021 by mali členské štáty zaočkovať 80% zdravotníckych a sociálnych pracovníkov a ľudí nad 80 rokov a do leta 2021 by mali zaočkovať minimálne 70% dospelej populácie),[9]) realita v jednotlivých členských štátoch sa rôzni. V takom prípade, kedy by občania mali záujem byť zaočkovaní, avšak z objektívnych príčin toto nemohli doposiaľ využiť by teda bolo namieste mať k dispozícii alternatívne riešenie (očkovací certifikát by mohol byť nahradený napríklad negatívnym testom).

Rovnako tak, nemožno opomínať skutočnosť, že očkovanie je stále v jednotlivých členských štátoch postavené na princípe dobrovoľnosti. Podmieňovanie voľného pohybu osôb očkovaním, konkrétne predložením potvrdenia o zaočkovaní, teda logicky vedie k polemike o možnosti uplatňovania a realizácie jednej zo základných slobôd, na ktorých je Európska únia postavená.

Hoci rokovania európskych lídrov v tejto oblasti aktuálne pokračujú, s ohľadom na rôznorodosť názorových pozícií presadzovaných jednotlivými predstaviteľmi štátov, nie je žiaľ v súčasnosti možné predikovať, či sa v blízkej dobe dá očakávať definitívne, všeobecne akceptovateľné a právne záväzné riešenie.

 

[1]) Council Recommendation amending Council Recommendation (EU) 2020/1475 of 13 October 2020 on a coordinated approach to the restriction of free movement in response to the COVID-19 pandemic.

[2]) Prvým štátom schengenského priestoru, ktorý sa rozhodol iniciatívne vydávať vakcinačné certifikáty je Island.

[3]) COMMUNICATION FROM THE COMMISSION TO THE EUROPEAN PARLIAMENT, THE EUROPEAN COUNCIL AND THE COUNCIL A united front to beat COVID-19, Brussels, 19.1.2021 COM(2021) 35 final.

[4]) Guidelines on proof of vaccination for medical purposes-basic interoperability elements. V1.1 2021-01-27.

[5]) Guidelines on proof of vaccination for medical purposes-basic interoperability elements. V1.1 2021-01-27.

[6]) Otázky vo vzťahu k (nielen) nečlenským krajinám vyvoláva tiež skutočnosť, že tieto používajú aj vakcíny, ktoré nie sú schválené v rámci EÚ.

[7]) COMMUNICATION FROM THE COMMISSION TO THE EUROPEAN PARLIAMENT, THE EUROPEAN COUNCIL AND THE COUNCIL A united front to beat COVID-19, Brussels, 19.1.2021 COM(2021) 35 final.

[8]) Guidelines on proof of vaccination for medical purposes-basic interoperability elements

[9]) COMMUNICATION FROM THE COMMISSION TO THE EUROPEAN PARLIAMENT, THE EUROPEAN COUNCIL AND THE COUNCIL A united front to beat COVID-19, Brussels, 19.1.2021 COM(2021) 35 final.