Organizácia športových podujatí
Ústredný krízový štáb Slovenskej republiky od 10. marca až do odvolania oficiálne zakázal všetkým fyzickým osobám, fyzickým osobám – podnikateľom a právnickým osobám organizovať a usporadúvať hromadné podujatia športovej, kultúrnej, spoločenskej či inej povahy na celom území Slovenskej republiky.
Podľa Úradu verejného zdravotníctva „počet osôb, na ktoré sa uvedené opatrenie zákazu hromadných podujatí vzťahuje, nie je možné z odborného hľadiska vymedziť presným číslom, nakoľko nie je možné všeobecne špecifikovať aké osoby sa podujatia zúčastňujú (stav ich imunity, vek, rizikové faktory), aké sú priestorové a technické podmienky daných priestorov (typ vetrania, prístupové cesty), vzdialenosť osôb od seba, frekvencia a intenzita pohybu osôb v priestore, typy povrchov a ich dezinfikovateľnosť.“
Príprava športovcov
V zmysle usmernenia Úradu verejného zdravotníctva je v možné vykonávať len individuálnu prípravu športovcov, nie kolektívnu. To však neznamená, že príprava na šport patrí výlučne len športovcom vykonávajúcim individuálny šport. Aj športovec vykonávajúci kolektívny šport má možnosť pripravovať sa na šport, avšak výlučne individuálnou formou.
Zárobková činnosť športovcov
Športovec môže vykonávať šport ako závislú prácu podľa zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov alebo ako samostatne zárobkovo činná osoba.
Ak športovec vykonáva šport ako závislú prácu podľa zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov, viď.– odkaz na článok tímu Nitra.
Ak športovec vykonáva šport ako samostatne zárobkovo činná osoba (SZČO), jeho zárobková činnosť, respektíve podmienky tejto činnosti sú upravené v zmluve uzatvorenou s tou zmluvnou stranou, pre ktorú športu vykonáva. Nie je teda možné všeobecne zhrnúť dopady na SZČO športovcov, ale je potrebné pristupovať ku každému takémuto športovcovi, respektíve jeho uzatvorenej zmluve, individuálne.
Zodpovednosť za škodu
Podľa § 420 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov sa zodpovednosti zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.
V prípade, ak vyhlásený núdzový stav a v súvislosti s ním vydané opatrenia majú za priamy vplyv na to, že účastník právneho vzťahu objektívne nemôže po určitý čas plniť niektorú z jeho kontraktuálnych povinností, je tento priamy vplyv možné označiť za okolnosť vylučujúcu zodpovednosti za škodu, ktorá zbavuje účastníka právneho vzťahu zodpovednosti za porušenie takejto kontraktuálnej povinnosti.
Súčasne, ak je s porušením tejto povinnosti spojená aj sankcia vo forme zmluvnej pokuty, takáto sankcia nemôže byť voči účastníkovi právneho vzťahu uplatnená v prípade, ak je v celom rozsahu a objektívne nemožné, aby plnil svoju kontraktuálnu povinnosť, na ktorú je sankcia viazaná.