Koronavírus ako vis maior

Súčasná pandemická situácia spojená so šírením ochorenia Covid-19 (ďalej len „koronavírus”) môže výrazným spôsobom vplývať aj na občianskoprávne a obchodnoprávne vzťahy. Mimoriadna situácia, núdzový stav, opatrenia Úradu verejného zdravotníctva súvisiace s niektorými reštrikciami pri predaji tovarov či poskytovaní služieb, problémy so subdodávkami, obmedzenia voľného pohybu osôb, ekonomické dopady koronavírusu a mnohé ďalšie skutočnosti spojené so súčasnou situáciou môžu (ale aj nemusia) vyústiť do problémov súvisiacich s plnením zmluvných záväzkov.

Aktuálne je preto namieste zaoberať sa otázkou, či koronavírus možno považovať za prípad vyššej moci (lat. vis maior) ako nepredvídateľnej a neodvrátiteľnej právnej skutočnosti ovplyvňujúcej riadne plnenie zmluvy, resp. jej zodpovednostné následky. Odpoveď na túto otázku nie je taká jednoduchá, ako by sa mohlo na prvý pohľad javiť. Samotný dopad koronavírusu na uzatvorené zmluvné vzťahy je potrebné posúdiť vždy s prihliadnutím na osobitosti konkrétneho zmluvného vzťahu a osobitosti konkrétneho prípadu. Napriek tomu sa pokúsime analyzovať a zovšeobecniť základný právny rámec, akoby tieto situácie mohli byť posudzované, a to predovšetkým v obchodnoprávnych vzťahoch (zahŕňajúcich nielen zákonom ustanovený okruh vzťahov realizovaný predovšetkým v rámci podnikateľskej činnosti subjektov, ale taktiež režim dobrovoľného podriadenia sa režimu zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov). Uvedená zákonná úprava však platí iba v tých prípadoch, kedy sa zmluvné strany nedohodli inak.

 

KORONAVÍRUS AKO VIS MAIOR

Z pohľadu uzatvorených zmluvných vzťahov je potrebné vyhodnotiť ich obsah v prípade ich riadneho neplnenia druhou zmluvnou stranou. Riadne neplnenie zmluvy vo všeobecnosti predstavuje porušenie záväzku (omeškanie s riadnym plnením), s čím právna úprava spája zodpovednostné následky, spočívajúce o. i. v povinnosti nahradiť škodu spôsobenú omeškaním. Ten, kto poruší svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu, je povinný nahradiť škodu tým spôsobenú druhej strane, ibaže preukáže, že porušenie povinností bolo spôsobené okolnosťami vylučujúcimi zodpovednosť. Zodpovednosť za škodu je teda v Obchodnom zákonníku založená na princípe objektívnej zodpovednosti (pokiaľ sa zmluvné strany nedohodnú inak), t.j. zodpovednosti bez ohľadu na zavinenie s možnosťou liberácie. Poškodený musí vedieť preukázať, že sa vyskytli všetky tri predpoklady zodpovednosti za škodu (protiprávny úkon, vznik škody a príčinná súvislosť) a naopak ten, kto za škodu zodpovedá, musí preukázať okolnosti vylučujúceho jeho zodpovednosť. Ak sa mu podarí ich preukázať, je tým oslobodený od povinnosti nahradiť škodu. Liberácia teda znamená, že strana, ktorá poruší svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu, je povinná nahradiť škodu spôsobenú porušením tejto povinnosti druhej zmluvnej strane, pokiaľ nepreukáže, že túto povinnosť nesplnila pre okolnosti vylučujúce zodpovednosť upravené v § 374 Obchodného zákonníka. Okolnosti vylučujúce zodpovednosť sú druhom právnych skutočností, ktorých existencia je prekážkou vzniku zodpovednostných záväzkov. Na uplatnenie tohto inštitútu sa vyžaduje, aby prekážka:

• vznikla nezávisle od vôle povinnej strany
• dočasne znemožňovala splnenie povinnosti
• mala charakter objektívnej závažnej prekážky pre plnenie povinností
• bola v čase vzniku záväzku nepredvídateľná
• bola v čase plnenia rozumnými prostriedkami neodvrátiteľná^[1]) alebo neprekonateľné a tiež jej následky boli rozumnými prostriedkami neodvrátiteľné alebo neprekonateľné
• nevznikla v čase, keď povinná strana bola v omeškaní s plnením svojej povinnosti a
• nevznikla v dôsledku vlastných hospodárskych pomerov povinnej strany.

Uvedené predpoklady okolností vylučujúcich zodpovednosť spĺňajú najčastejšie prípady vis maior, pokiaľ nemajú pôvod v hospodárskych pomeroch škodcu.^[2]) Pandémia koronavírusu je síce takpovediac „učebnicovým príkladom“ vis maior, ako taká však nemusí mať vôbec žiadny dopad na riadne plnenie zmluvných záväzkov. Ak by sme prijali tento  záver, znamenalo by to, že všetky zmluvy spravujúce sa Obchodným zákonníkom by bolo možné jednoducho neplniť bez akýchkoľvek zodpovednostných následkov, čisto s odvolaním sa na vis maior. Vyhlásená mimoriadna situácia na území Slovenskej republiky preto nie je automaticky okolnosťou vylučujúcou zodpovednosť. Opatrenia prijaté na jej riešenie zo strany príslušných dotknutých orgánov, resp. jej priame následky by však mohli napĺňať definičné znaky vis maior (napríklad Opatrenie Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky č. OLP/2777/2020, ktorým s účinnosťou od 30. marca 2020 do odvolania dochádza k uzatvoreniu maloobchodných prevádzok a všetkých prevádzok poskytujúcich služby, s ustanovenými výnimkami).

Uvedené by bolo potrebné vyhodnotiť s ohľadom na okolnosti konkrétneho prípadu. Ako sme uviedli vyššie, preukázanie vis maior zaťažuje povinnú stranu – toho, kto tvrdí existenciu takejto okolnosti s cieľom zbavenia sa zodpovednosti, pričom jej existencia by sa vyhodnocovala individuálne. Uvedené bude podstatné pre posúdenie obzvlášť v tých prípadoch, kedy sa uvedené prejaví následne v hospodárskych pomeroch zmluvných strán ako sekundárny následok vyhlásenej mimoriadnej situácie, keďže v dôsledku uvedenej situácie je možné predpokladať negatívny hospodársky vývoj.

Na tomto mieste podotýkame, že okolnosti vylučujúce zodpovednosť nemajú vplyv na povinnosť platiť zmluvnú pokutu, ktorá sa obvykle v obchodnoprávnych vzťahoch používa ako paušalizovaná náhrada škody. Pri použití tohto inštitútu je však zároveň potrebné vziať do úvahy existenciu moderačného práva súdu, podľa ktorého súd môže neprimerane vysokú zmluvnú pokutu znížiť s prihliadnutím na hodnotu a význam zabezpečovanej povinnosti, a to až do výšky škody, ktorá vznikla do doby súdneho rozhodnutia porušením zmluvnej povinnosti, na ktorú sa vzťahuje zmluvná pokuta.

 

Vyššie uvedené informácie predstavujú len informatívne všeobecné zhodnotenie dopadov súčasnej situácie na zmluvné vzťahy. Dopad koronavírusu na tú-ktorú konkrétnu zmluvu závisí od účelu a obsahu samotného zmluvného vzťahu a od ďalších relevantných skutočností. V prípade potreby poskytnutia dodatočných informácií vo vzťahu k predmetnej téme nás neváhajte osloviť prostredníctvom formulára na položenie otázky. V prípade konkrétnych požiadaviek z Vašej strany naša advokátska kancelária samozrejme spracuje podrobnú právnu analýzu prispôsobenú presne na mieru Vášmu problému a požiadavke, pričom odplatu za tieto služby prispôsobíme súčasnej mimoriadnu situáciu.

 

[1] Za neodvrátiteľnú udalosť sa podľa literatúry považuje objektívne neodvrátiteľná okolnosť, ktorej nemôže byť zabránené ani pri vynaložení úsilia, ktoré je možné požadovať za daných podmienok konkrétneho prípadu. Nesmie to byť okolnosť, neodvrátiteľná subjektívne, ktorá vyplýva z osobných, hlavne hospodárskych pomerov povinného a ďalej prekážky, ktoré bol povinný prekonať alebo odstrániť.

[2] Vis maior nie je napr. požiar založený zamestnancom škodcu.