Zákon o mimoriadnych opatreniach predĺžil lehotu na podanie dlžníckeho návrhu na vyhlásenie konkurzu na 60 dní
Zákon č. 62/2020 Z. z. o niektorých mimoriadnych opatreniach v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 a v justícii a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (ďalej len „zákon o mimoriadnych opatreniach“) predĺžil v § 4 dlžníkom lehotu upravenú v § 11 ods. 2 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácií a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o konkurze a reštrukturalizácii“) na podanie návrhu na vyhlásenie konkurzu z 30 dní na 60 dní. Týmto opatrením je dlžníkom poskytnutí dodatočný čas, ktorý môžu využiť na konsolidáciu majetkových pomerov za účelom vyhnutia sa možnému úpadku. Uvedené opatrenie vítame, avšak ako problematické považujeme, že zákon o mimoriadnych opatreniach sa opatrením prijatím v § 4 dotýka výlučne § 11 ods. 2 zákon o konkurze a reštrukturalizácii, iné ustanovenia tohto zákona nie sú vôbec dotknuté.
Pre porovnanie a informovanosť uvádzame, že v Nemeckej spolkovej republike je z dôvodu dopadov ochorenia COVID-19 na hospodárstvo a ekonomiku pozastavená povinnosť dlžníkov podať návrh na vyhlásenie konkurzu až do 30.09.2020.[1]
Podľa .§ 4 zákona o konkurze a reštrukturalizácii Lehota, v ktorej je dlžník povinný podať na svoj majetok návrh na vyhlásenie konkurzu v prípade predĺženia, ktoré nastalo v čase od 12. marca 2020 do 30. apríla 2020, je 60 dní.
Podľa § 11 ods. 2 zákona o konkurze a reštrukturalizácii Dlžník v predlžení je povinný podať návrh na vyhlásenie konkurzu do 30 dní, od kedy sa dozvedel alebo sa pri zachovaní odbornej starostlivosti mohol dozvedieť o svojom predlžení. Túto povinnosť v mene dlžníka má rovnako štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu dlžníka, likvidátor dlžníka a zákonný zástupca dlžníka.
V nadväznosti na vyššie uvedené opatrenie uvádzame, že v súlade s § 3 zákona o konkurze a reštrukturalizácii existujú dve formy úpadku, a to predĺženie a platobná neschopnosť, pričom dlžník je povinný podať návrh na vyhlásenie konkurzu iba v prípade predĺženia.
V stave predĺženia sa v súlade s § 3 ods. 2 zákona o konkurze a reštrukturalizácii nachádza subjekt, ktorý je povinný viesť účtovníctvo podľa osobitného predpisu a má viac ako jedného veriteľa a hodnota jeho záväzkov presahuje hodnotu jeho majetku. Pri stanovení hodnoty záväzkov a hodnoty majetku sa vychádza z účtovníctva alebo z hodnoty určenej znaleckým posudkom, pričom zákona o konkurze a reštrukturalizácii dáva pri posudzovaní hodnoty majetku prednosť znaleckému posudku, ktorý má pred účtovníctvom prednosť, nakoľko účtovná hodnota majetku často nezodpovedá reálnej (tržnej) hodnote majetku.
Právnická osoba sa podľa § 3 ods. 1 zákona o konkurze a reštrukturalizácii považuje za platobne neschopnú, ak nie je schopná plniť 30 dní po lehote splatnosti aspoň dva peňažné záväzky viac ako jednému veriteľovi (pri fyzickej osobe ustanovuje zákona o konkurze a reštrukturalizácii lehotu 180 dní), pričom za jednu pohľadávku pri posudzovaní platobnej schopnosti dlžníka sa považujú všetky pohľadávky, ktoré počas 90 dní pred podaním návrhu na vyhlásenie konkurzu pôvodne patrili len jednému veriteľovi.
Okrem dlžníka je oprávneným podať návrh na vyhlásenie konkurzu taktiež veriteľ, avšak pre spresnenie dodávame, že zákon o konkurze a reštrukturalizácii oprávňuje veriteľa podať návrh na vyhlásenie konkurzu iba v prípade platobnej neschopnosti, čo je však z pohľadu dlžníka prísnejšia a zo strany veriteľa ľahšie preukázateľná forma úpadku, nakoľko na naplnenie stavu platobnej neschopnosti postačuje pri právnickej osobe neschopnosť plniť aspoň dva peňažné záväzky 30 dní po lehote ich splatnosti.
Na jednej strane poskytuje zákon o mimoriadnych opatreniach dlžníkom dodatočný čas tým, že predĺžil lehotu v rámci ktorej je dlžník povinný podať návrh na vyhlásenie konkurzu, avšak na druhej strane nie je dlžník (ako potenciálny úpadca) vôbec chránený pred veriteľskými návrhmi.
V tejto súvislosti ostáva nedotknutá povinnosť súdov rozhodnúť o začatí konkurzného konania podľa § 14 ods. 1 zákona o konkurze a reštrukturalizácii najneskôr do 15 dní od doručenia návrhu, a to bez ohľadu na skutočnosť, či návrh podal dlžník alebo veriteľ, samozrejme za predpokladu, že návrh na vyhlásenie konkurzu spĺňa zákonom ustanovené náležitosti.
Uvedené opatrenie zákonodarcu považujeme za nedostatočné aj z toho hľadiska, že súd nemá povinnosť doručiť návrh veriteľa dlžníkovi. Dlžník sa preto dozvie o začatí konkurzného konania až zverejním príslušného uznesenia súdu v obchodnom vestníku, pričom so zverejnením uznesenia o začatí konkurzného konania v obchodnom vestníku sú spojené negatívne právne dôsledky voči dlžníkovi (upravené v rámci § 14 ods. 5 zákon o konkurze a reštrukturalizácii), tieto nadobúdajú účinnosť deň po zverejnení v obchodnom vestníku.
Opatrenie prijaté zákonom o mimoriadnych opatreniach v § 4 sa nedotýkajú otázky návrhov na vyhlásenie konkurzu podávaných veriteľmi, ktorí môžu v relatívne krátkom čase iniciovať konkurzné konanie voči dlžníkovi.
Vzhľadom na uvedený právny stav preto ako vhodnú ochranu a prevenciu pred veriteľskými návrhmi môžeme odporučiť dohodu o odklade splatnosti jednotlivých peňažných záväzkov, čím sa dlžník môže vyhnúť naplneniu zákonných znakov platobnej neschopnosti.
[1] https://www.bmjv.de/SharedDocs/Zitate/DE/2020/031620_Insolvenzantragspflicht.html