Vyhlásenie núdzového stavu a mimoriadnej situácie z trestno-právneho pohľadu

Posledné obdobie zažívame na Slovensku neštandardnú situáciu vyvolanú opatreniami orgánov verejnej moci na zamedzenie šírenia ochorenia COVID-19. Naďalej sa však možno stretnúť s páchaním trestnej činnosti. Cieľom nášho príspevku je poskytnúť krátke zamyslenie nad tým, aké dopady má vyhlásený núdzový stav, resp. mimoriadna situácia na posudzovanie trestnej činnosti z pohľadu zákona č. 300/2005 Z.z. Trestného zákona v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len „Trestný zákon“).

Uznesením č. 111 zo dňa 11. 3. 2020 vyhlásila vláda Slovenskej republiky (ďalej len „vláda SR“) od 12. 3. 2020, 6:00h na celom území Slovenska mimoriadnu situáciu podľa § 3 ods. 1 zákona č. 42/1994 Z. z. o civilnej ochrane obyvateľstva v platnom znení (ďalej len „zákon o civilnej ochrane“). Následne uznesením č. 114 zo dňa 15. 3. 2020 (zverejnené pod č. 45/2020 Z. z.) od 16. 3. 2020 vyhlásila vláda SR núdzový stav podľa čl. 5 ústavného zákona č. 227/2002 Z. z. o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu v znení neskorších predpisov (ďalej len „ústavný zákon“) týkajúci sa vybraných poskytovateľov ústavnej zdravotnej starostlivosti vo vybraných územných obvodoch, pričom zoznam dotknutých poskytovateľov zdravotnej starostlivosti bol následne rozšírený uznesením č. 115 zo dňa 18. 3. 2020 (zverejnené pod č. 49/2020 Z. z.) s účinnosťou od 19. 3. 2020. Dňa 27. 3. 2020 schválila vláda SR uznesením (zverejnené pod č. 64/2020 Z. z.) návrh na rozšírenie núdzového stavu podľa čl. 5 ústavného zákona na uloženie pracovnej povinnosti na zabezpečenie výkonu zdravotnej starostlivosti v rozsahu ošetrovateľskej starostlivosti v pobytových zariadeniach sociálnych služieb, ktorými sú zariadenia pre seniorov, zariadenia opatrovateľskej služby, domovy sociálnych služieb, špecializované zariadenia, v zariadeniach sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, ktorými sú centrá pre deti a rodiny a rozšírenie zákazu uplatňovania práva na štrajk.

Trestný zákon pozná pojem núdzový stav. V § 134 ods. 2 Trestného zákona ho zaraďuje pod širší koncept tzv. krízovej situácie, do ktorého subsumuje aj vojnu, vojnový stav a výnimočný stav. Tieto stavy však Trestný zákon bližšie nedefinuje, je nutné ich chápať v kontexte ústavného zákona. Dovolíme si zdôrazniť, že vymedzenie krízovej situácie v Trestnom zákone nezahŕňa mimoriadnu situáciu podľa zákona o civilnej ochrane (na rozdiel od zákona č. 387/2002 Z. z., ktorý za krízovú situáciu považuje aj mimoriadnu situáciu).

Krízová situácia je v Trestnom zákone považovaná pri niektorých trestných činoch za:

• okolnosť podmieňujúcu použitie vyššej trestnej sadzby, napríklad v prípade trestného činu šírenia nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby podľa § 163 ods. 3 písm. b) Trestného zákona zvyšuje hornú hranicu trestnej sadzby až na 10 rokov a v prípade trestného činu krádeže podľa § 212 ods. 4 písm. c) Trestného zákona zvyšuje hornú hranicu trestnej sadzby až na 15 rokov,
• znak základnej skutkovej podstaty, napríklad v prípade trestného činu porušovania povinností za krízovej situácie podľa § 290a Trestného zákona.

Uvedené rozlíšenie je dôležité z hľadiska dokazovania subjektívnej stránky trestného činu, nakoľko pre účely vyvodenia prísnejšej trestnoprávnej zodpovednosti postačuje aj nevedomosť páchateľa o vyhlásenej krízovej situácii. Na druhej strane, ak je krízová situácia znakom základnej skutkovej podstaty, úmyselné zavinenie páchateľa musí smerovať aj voči tomuto znaku, ibaže Trestný zákon výslovne ustanoví, že postačuje nedbanlivosť.

Zastávame právny názor, že aby bolo možné hovoriť o spáchaní určitého trestného činu za krízovej situácie, konanie páchateľa by malo nastať v priestoroch, na ktoré sa núdzový stav vzťahuje, resp. by malo smerovať voči núdzovým stavom obmedzeným základným právam a slobodám a uloženým povinnostiam, resp. by malo s nimi bezprostredne súvisieť.

Vyššie uvedenou optikou je podľa nášho názoru nutné rozlišovať aj porušenie povinností stanovených opatreniami orgánov verejnej moci. Ako príklad poukazujeme na zákaz všetkým osobám vychádzať a pohybovať sa na verejnosti bez prekrytia horných dýchacích ciest, nariadený Úradom verejného zdravotníctva SR opatrením zo dňa 24. 3. 2020 č. OLP/2732/2020, a to z dôvodu vyhlásenia mimoriadnej situácie podľa zákona o civilnej ochrane a zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Porušenie tohto zákazu nebude mať za následok spáchanie trestného činu porušenia povinnosti za krízovej situácie, avšak takéto konanie fyzickej osoby bude možné postihnúť pokutou v rámci administratívneho trestania.

V kontexte vyhlásenej mimoriadnej situácie je na mieste vziať do úvahy inštitút tzv. priťažujúcich okolností podľa § 37 Trestného zákona. Existencia priťažujúcich a poľahčujúcich okolností má zásadný vplyv na výslednú výmeru trestnej sadzby. Ak prevažuje pomer priťažujúcich okolností, zvyšuje sa dolná hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu. V súčasnosti sa javí ako relevantná priťažujúca okolnosť podľa § 37 písm. d) Trestného zákona, a to že páchateľ spáchal trestný čin za živelnej pohromy alebo inej mimoriadnej udalosti vážne ohrozujúcej život alebo zdravie ľudí, iné základné práva a slobody, ústavné zriadenie, majetok, verejný poriadok alebo mravnosť.

S odkazom na vyjadrenia odborníkov z trestno-právnej oblasti je možné očakávať, že súdy by mohli v rámci výchovnej a represívnej funkcie trestného práva ukladať prísnejšie tresty za spáchanie trestných činov počas vyhláseného núdzového stavu, resp. mimoriadnej situácie. Reálne dopady trestnej činnosti páchanej za vyhláseného núdzového stavu, resp. mimoriadnej situácie však ukáže až aplikačná prax, ktorá sa bude formovať vplyvom aktuálnej spoločenskej situácie.