Vláda SR schválila balík dočasnej ochrany pre podnikateľov

Ministerka spravodlivosti SR Mária Kolíková predložila 14. apríla 2020 na rokovanie vlády SR návrh zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 62/2020 Z. z. o niektorých mimoriadnych opatreniach v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 v justícii a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (ďalej len „Návrh zákona“).

Obsahom Návrhu zákona sú dlho očakávané opatrenia vo vzťahu k podnikateľskému prostrediu, tzv. balík dočasnej ochrany pre podnikateľov. Zároveň si dovolíme upozorniť, že definitívna podoba balíka dočasnej ochrany pre podnikateľov je závislá od jeho konečného znenia schváleného Národnou radou SR, o čom Vás budeme informovať.

Cieľ Návrhu zákona:

Cieľom Návrhu zákona je podporiť opätovné “naštartovanie” životaschopnosti podnikateľov po skončení súčasnej pandemickej situácie. Obsahom Návrhu zákona je balík opatrení, ktorý má zabrániť potenciálnej vlne vyhlasovania konkurzov na podnikateľov a s tým spojených negatívnych dôsledkov pre ekonomiku.

V prípade schválenia Návrhu zákona Národnou radou SR budú ním ovplyvnené viaceré zákony, a to najmä

• zákon č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZKR“),
• zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov,
• zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov,
• zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „Obchodný zákonník“).

Ktorí podnikatelia budú môcť o ochranu požiadať?

O ochranu budú môcť požiadať podnikatelia so sídlom/miestom podnikania na území Slovenskej republiky, ktorých oprávnenie na podnikanie vzniklo pred 12. marcom 2020 a k 12. marcu 2020 neboli v úpadku.

Definícia pojmu úpadok je upravená ZKR a rozumie sa nim stav predlženia[1] alebo stav platobnej neschopnosti.[2]

Z príslušných ustanovení Návrhu zákona vyplýva, že o ochranu môžu požiadať podnikatelia – právnické osoby, ako i podnikatelia – fyzické osoby, vykonávajúce podnikateľskú činnosť oprávnene, ak ich oprávnenie na výkon podnikateľskej činnosti vzniklo pred určeným dátumom.

Návrh koncipuje i okruh subjektov, na ktorých sa dočasná ochrana nepoužije, ako napríklad banky, poisťovne, zaisťovne, veritelia s povolením na poskytovanie spotrebiteľských úverov, zdravotné poisťovne, správcovské spoločnosti, obchodníci s cennými papiermi a pod.

Zamýšľané účinky dočasnej ochrany prepodnikateľov:

Ak bude Návrh zákona schválený Národnou radou SR a za predpokladu, že súd podnikateľovi dočasnú ochranu prizná, balík dočasnej ochrany podnikateľov bude mať tieto účinky:

• konanie o návrhu veriteľa na vyhlásenie konkurzu na majetok podnikateľa pod dočasnou ochranou podanom po 12. marci 2020 sa prerušuje,
• podnikateľ pod dočasnou ochranou nie je po dobu trvania dočasnej ochrany povinný podať návrh na vyhlásenie konkurzu na svoj majetok,
• exekučné konania začaté po 12. marci 2020 voči podnikateľovi pod dočasnou ochranou pre uspokojenie nároku z jeho podnikateľskej činnosti sa po dobu trvania dočasnej ochrany prerušujú,
• voči podnikateľovi pod dočasnou ochranou nemožno začať výkon záložného práva vzťahujúceho sa na podnik, vec, právo alebo inú majetkovú hodnotu patriacu k podniku,
• predpokladá sa zavedenie špecifických pravidiel pre započítanie pohľadávok, ktoré vznikli voči podnikateľovi pod dočasnou ochranou, ak pôjde o pohľadávku, ktorá patrí alebo patrila osobe s ním spriaznenej podľa predpisov o konkurznom konaní,
• nemožnosť vypovedania zmlúv/odstúpenia od zmlúv uzatvorených s podnikateľmi pod dočasnou ochranou pre omeškanie s plnením, na ktoré druhej zmluvnej strane vznikol nárok pred poskytnutím dočasnej ochrany; vypovedanie zmluvy alebo odstúpenie od zmluvy z tohto dôvodu bude neúčinné;
• prerušenie plynutia lehôt na uplatnenie práva voči podnikateľovi pod dočasnou ochranou, vrátane úpravy lehôt na uplatnenie nárokov z odporovateľných právnych úkonov počas trvania dočasnej ochrany.

Uplatní sa balíček dočasnej ochrany na podnikateľov automaticky alebo je potrebné oň požiadať?

Balíček opatrení sa na podnikateľov neuplatní automaticky. Návrh je koncipovaný tzv. modelom opt in moratória, čo znamená že podnikatelia budú musieť o balíček aktívne požiadať.

Ako a kde o dočasnú ochranu žiadať?

O prípustnosti dočasnej ochrany budú rozhodovať iba štyri okresné súdy, miestne príslušné podľa sídla právnickej osoby, resp. podľa miesta podnikania fyzickej osoby – podnikateľa:

1. Okresný súd Trnava pre obvod Krajského súdu v Trnave a pre obvod Krajského súdu v Bratislave,
2. Okresný súd Žilina pre obvod Krajského súdu v Žiline a pre obvod Krajského súdu v Trenčíne,
3. Okresný súd Banská Bystrica pre obvod Krajského súdu v Banskej Bystrici a pre obvod Krajského súdu v Nitre,
4. Okresný súd Prešov pre obvod Krajského súdu v Prešove a pre obvod Krajského súdu v Košiciach.

Podnikatelia budú žiadať o dočasnú ochranu prostredníctvom formulára, ktorý zverejnení na svojom webovom sídle Ministerstvo spravodlivosti SR. Ak je žiadateľom právnická osoba, žiadosť sa podáva elektronickými prostriedkami do elektronickej schránky súdu. Žiadateľ, ktorý je fyzickou osobou, môže žiadosť podať aj osobne alebo poštou.

Čaká podnikateľov dlhý proces schvaľovania?

Cieľom Návrhu zákona je, aby bol proces schvaľovania žiadostí rýchly. Príslušný okresný súd bude preto skúmať žiadosť v zásade iba formálne a v prípade splnenia predpísaných náležitostí bezodkladne vydá potvrdenie o poskytnutí dočasnej ochrany.

Predpísanými náležitosťami sa rozumejú všeobecné a osobitné náležitosti. Všeobecné náležitosti ustanovuje zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov. Zo všeobecných náležitostí by malo byť zrejmé, ktorému okresnému súdu je žiadosť adresovaná, kto žiadosť podáva a hlavne akej veci sa žiadosť týka. Vzhľadom na existenciu formulára predpokladáme, že všeobecné náležitosti budú zapracované v rámci formulára a príslušný podnikateľ iba vyplní svoje údaje.

Zároveň popri všeobecných náležitostiach ustanovuje Návrh zákona aj osobitné náležitosti žiadosti, preto podnikateľ, ktorý požiada o dočasnú ochranu, bude zároveň povinný preukázať, že

1. je oprávnený podať žiadosť,
2. k 12. marcu 2020 nebol v úpadku,
3. ku dňu podania žiadosti nie sú u neho dôvody na jeho zrušenie a vo vzťahu k nemu nepôsobia účinky vyhlásenia konkurzu alebo povolenia reštrukturalizácie,
4. v kalendárnom roku 2020 nerozdelil zisk alebo iné vlastné zdroje, alebo následky takýchto úkonov odstránil,
5. v kalendárnom roku 2020 okrem opatrení smerujúcich k zmierneniu následkov šírenia nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 neurobil iné opatrenie ohrozujúce jeho finančnú stabilitu alebo jeho následky odstránil,
6. vedie riadne účtovníctvo a neporušuje povinnosť podľa § 40 ods. 2 Obchodného zákonníka.[3]

Informácia, že žiadateľovi bola poskytnutá dočasná ochrana bude zverejnená v Obchodnom vestníku. Účinky dočasnej ochrany nastanú deň nasledujúci po dni zverejnenia informácie (potvrdenia) o poskytnutí dočasnej ochrany v Obchodnom vestníku.

Do kedy bude dočasná ochrana podnikateľa účinná?

 V prípade priznania dočasnej ochrany podnikateľovi, bude táto trvať do 1. októbra 2020, pričom účinnosť dočasnej ochrany môže byť vládou SR jednostranne predĺžená do 31. decembra 2020.

Môžu účinky dočasnej ochrany podnikateľa skončiť aj skôr?

Áno, Návrh zákona upravuje aj možnosť ukončenia účinkov dočasnej ochrany na základe žiadosti podnikateľa alebo na základe rozhodnutia súdu o zrušení dočasnej ochrany.

O zrušenie dočasnej ochrany žiada podnikateľ obdobnou žiadosťou, ako o priznanie dočasnej ochrany.

Ak o zrušení dočasnej ochrany podnikateľa rozhoduje súd, môže tak urobiť z vlastného podnetu alebo na základe kvalifikovaného podnetu inej osoby. Predpokladá sa, že o poskytnutie dočasnej ochrany sa majú právo uchádzať podnikatelia, ktorí ju potrebujú z dôvodu účelu vymedzeného Návrhom zákona a pre jej poskytnutie spĺňajú zákonné podmienky. Zákonodarca od nich požaduje určitý spôsob správania sa ešte pred podaním žiadosti (najmä neoslabenie vlastných zdrojov krytia majetku), od podania žiadosti, ako aj počas trvania dočasnej ochrany.

Súd preto môže zrušiť dočasnú ochranu podnikateľovi v prípadoch, ak na dočasnú ochranu neboli predpoklady, predpoklady na jej poskytnutie zanikli alebo podnikateľ pod dočasnou ochranou porušil povinnosti vyplývajúce z dočasnej ochrany.

Podnikateľ, ktorého ochrana zanikla na vlastnú žiadosť alebo v dôsledku rozhodnutia súdu, už nie je oprávnený žiadať o dočasnú ochranu opätovne.

Praktické dopady plánovanej (ne)pomoci podnikateľom:

Návrh zákona má za cieľ pochopiteľne hlavne pomôcť podnikateľom prekonať súčasné nepriaznivé obdobie. Napriek uvedenému však pri dôslednejšom pohľade na vládou SR schválené znenie Návrhu zákona možno konštatovať, že takto koncipovaná pomoc sa môže prejavovať v praxi aj negatívne a prehĺbiť problémy v podnikateľskom prostredí.

V stručnosti možno poukázať na § 17 ods. 3 Návrhu zákona. Toto ustanovenie upravuje jeden z plánovaných účinkov dočasnej ochrany, ktorý sa týka exekučného konania nasledovne: „Exekučné konanie začaté po 12. marci 2020 voči podnikateľovi pod dočasnou ochranou pre uspokojenie nároku z jeho podnikateľskej činnosti sa po dobu trvania dočasnej ochrany prerušuje; ak sa exekučné konanie prerušilo po začatí exekúcie, ustanovenia osobitného predpisu o odklade bez blokovania sa použijú primerane.“.

Ako je zrejmé zo znenia vyššie citovanej navrhovanej právnej úpravy, táto významným spôsobom zasiahne do práv subjektov, ktorým bol ich nárok právoplatne priznaný rozhodnutím súdu, nakoľko bez zjavného dôvodu zvýhodňuje dlžníka, ktorý si neplnil svoje záväzky voči obchodným partnerom, a to ešte pred vznikom problémov spôsobených opatreniami prijatými na zamedzenie šírenia nákazlivej ľudskej choroby Covid-19. Predkladateľ zákona pri navrhovanej právnej úprave nebral zreteľ na skutočnosť, že exekučné konania začaté po 12. marci 2020, sa vzhľadom na dĺžku súdnych konaní, vo väčšine prípadov nebudú týkať pohľadávok, ktoré neboli zo strany povinného subjektu splnené v dôsledku pandémie a tzv. koronakrízy. Je potrebné si uvedomiť, že hospodársky a ekonomický život existoval aj pred vznikom koronakrízy, rovnako ako pred vznikom koronakrízy existovali aj subjekty, ktoré si dobrovoľne neplnili svoje záväzky.

Navrhovaná úprava tak v týchto ťažkých časoch výrazne zasiahne aj zodpovedné subjekty, ktoré majú judikovanú pohľadávku, pri ktorej nebude existovať súvislosť medzi nesplnením záväzku zo strany povinného a momentálnou mimoriadnou situáciou. Navrhovaná právna úprava je spôsobilá poškodiť najmä drobných podnikateľov, ktorí v snahe dostať sa k svojim peniazom absolvovali už v minulosti dlhé a nákladné súdne konania.

Navyše zo znenia navrhovanej právnej úpravy vyplýva, že sa prerušujú všetky exekučné konania začaté po 12. marci 2020 po dobu trvania dočasnej ochrany, a to pre pohľadávky týkajúce sa podnikateľskej činnosti podnikateľa pod dočasnou ochranou. Je potrebné zdôrazniť, že pohľadávka nemusí mať len charakter pohľadávky na peňažné plnenie. Zo znenia navrhovanej právnej úpravy tak vyplýva, že pokiaľ bude mať podnikateľ judikovaný nárok na vydanie veci z dôvodu nezaplatenia kúpnej ceny, tak sa jednoducho voči takémuto dlžníkovi pod dočasnou ochranou nedomôže núteného výkonu rozhodnutia, a to napriek tomu, že nesplnenie si povinnosti zo strany dlžníka opäť žiadnym spôsobom nesúvisí so súčasnou neľahkou situáciou.

Ako teda mohla vyzerať ochrana podnikateľov tak, aby bola primeraná a zodpovedala súčasnej situácií? Stačilo by, aby sa ochrana podnikateľom poskytla len vo vzťahu k pohľadávkam, ktoré vznikli po 12. marci s ohraničením naviazaným napríklad na okamih ukončenia mimoriadnej situácie. Začiatok exekučného konania totiž žiadnym spôsobom nesúvisí s okamihom vzniku pohľadávky.

 Ďalej možno poukázať na aj § 17 ods. 6 Návrhu zákona: „Druhá zmluvná strana nemôže vypovedať zmluvu uzatvorenú s podnikateľom pod dočasnou ochranou alebo od nej odstúpiť pre omeškanie s plnením, na ktoré druhej zmluvnej strane vznikol nárok pred poskytnutím dočasnej ochrany; vypovedanie zmluvy alebo odstúpenie od zmluvy z tohto dôvodu je neúčinné.“.

Uvedená navrhovaná právna úprava opäť zjavne neprimeraným spôsobom zasahuje do práv a povinností subjektov súkromného práva, a to tým spôsobom, že zakazuje druhej zmluvnej strane vypovedať alebo odstúpiť od zmluvy uzatvorenej s podnikateľom pod dočasnou ochranou z dôvodu omeškania s plnením na strane podnikateľa pod dočasnou ochranou, pokiaľ nárok na toto zmluvné plnenie vznikol druhej zmluvnej strane pred poskytnutím dočasnej ochrany. Vypovedanie zmluvy alebo odstúpenie v takomto prípade zákon sankcionuje neúčinnosťou.

Uvedené legislatívne riešenie je asi najzávažnejším nedostatkom celej navrhovanej právnej úpravy, a to z dôvodov, ktoré si v stručnosti uvedieme nižšie. Nezamýšľané dopady navrhovanej úpravy sú v tomto prípade oveľa väčšie ako v prípade účinkov poskytnutia dočasnej ochrany podľa § 17 ods. 3 Návrhu zákona. Kým podľa odseku 3 citovaného ustanovenia sa ochrana poskytuje len voči nárokom súvisiacimi s podnikateľskou činnosťou, v odseku 6 nie je expresis verbis takáto požiadavka zákona vyjadrená. Gramatickým výkladom navrhovanej úpravy § 17 ods. 6 Návrhu zákona tak môžeme prísť k záveru, že s podnikateľom nemožno zmluvu vypovedať, ani od nej odstúpiť, a to bez ohľadu na to, či táto nejakým spôsobom súvisí s podnikateľskou činnosťou podnikateľa pod dočasnou ochranou.

Ďalším nedostatkom § 17 ods. 6 Návrhu zákona je nejednoznačnosť, a to vo vzťahu k okamihu určenia nemožnosti vypovedať alebo odstúpiť od zmluvy s podnikateľom pod dočasnou ochranou. Zo znenia zákonného ustanovenia totiž vyplýva, že zmluvu s podnikateľom pod dočasnou ochranou nemožno vypovedať ani od nej odstúpiť, pokiaľ omeškanie s plnením vzniklo pred poskytnutím dočasnej ochrany. A tu nastáva ďalší problém. Predstavme si situáciu, že k omeškaniu dlžníka došlo prvý krát niekedy koncom januára 2020 a stále trvá, k omeškaniu teda zjavne nedošlo z dôvodov súvisiacich s koronakrízou. Druhá zmluvná strana sa rozhodne využiť svoje právo vypovedať zmluvu s podnikateľom. Podnikateľ sa však rozhodne požiadať o dočasnú ochranu, ktorá mu bude v zmysle navrhovaného zákona poskytnutá, nakoľko splnil všetky zákonom požadované podmienky. Po dni zverejnenia oznámenia v Obchodnom vestníku nastávajú účinky poskytnutia dočasnej ochrany, mimo iného aj účinky predpokladané v § 17 ods. 6 Návrhu zákona. Keďže zmluvu uzatvorenú s podnikateľom pod dočasnou ochranou nemožno vypovedať ani od nej odstúpiť v prípade ak nastalo omeškanie pred poskytnutím dočasnej ochrany, nemôže druhá zmluvná strana od zmluvy s takýmto podnikateľom odstúpiť, a to ani v tomto prípade, keď omeškanie podnikateľa zjavne nesúvisí s aktuálnou krízou.

Najabsurdnejšie dopady však nastanú v prípade, že opäť nepôjde o pohľadávky peňažné. Predstavme si situáciu, že sa druhá zmluvná strana rozhodne vypovedať zmluvu s podnikateľom pod dočasnou ochranou, a to z dôvodu, že tento je v omeškaní s plnením svojho záväzku, ktorý spočíval v dodaní tovaru druhej zmluvnej strane, pričom nárok na toto plnenie vznikol druhej zmluvnej strane pred poskytnutím dočasnej ochrany. Zaplatili ste takémuto podnikateľovi za dodanie tovaru? Máte smolu. Podľa § 17 ods. 6 Návrhu zákona vypovedať zmluvu s podnikateľom pod dočasnou ochranou nemôžete a nemôžete od nej ani odstúpiť.

Čo však v prípade, ak sa situácia mierne pozmení. Povedzme, že tentoraz sa dostane do omeškania odberateľ. Odberateľ tovaru je teda v tomto prípade podnikateľom pod dočasnou ochranou. Druhá zmluvná strana ako dodávateľ tak z dôvodu omeškania, tentoraz už s peňažným plnením podnikateľa, nemôže zmluvu vypovedať ani od nej odstúpiť. Čo však v prípade, ak zo zmluvy vyplýva povinnosť dodávať určené množstvo tovaru každý mesiac? Alebo situácia, kedy podnikateľ v postavení SZČO má povinnosť dodávať služby v súvislosti s realizáciou stavby podnikateľovi pod dočasnou ochranou? Takáto SZČO, hoci jej podnikateľ pod dočasnou ochranou nezaplatil, nielenže nemôže takýto zmluvný vzťah ukončiť, navyše ak majú dojednanú zmluvu na dobu určitú, je podľa všetkého povinná svoje služby dodávať až do konca zmluvného vzťahu, a to zadarmo a na vlastné náklady.

Vyššie popisovaný príklad poukazuje na ďalší zásadný problém Návrhu zákona. Tento konkrétne vyplýva z poslednej vety § 17 ods. 6 Návrhu zákona. Účelom zákonného ustanovenia v tejto časti je sankcionovať výpoveď alebo odstúpenie od zmluvy ich neúčinnosťou v prípade, ak podnikateľovi pod dočasnou ochranou druhá zmluvná strana vypovedala zmluvu pre omeškanie, ktoré nastalo pred poskytnutím dočasnej ochrany. Nejednoznačnosť tak vyplýva z dôvodu, že § 17 ods. 6 Návrhu zákona sankcionuje výpoveď alebo odstúpenie od zmluvy uzavretej s podnikateľom pod dočasnou ochranou jej neúčinnosťou. Pojmy ako neúčinnosť a neplatnosť nemožno zamieňať. Právny úkon totiž môže byť platný, avšak vo vzťahu k tretej osobe je neúčinný. Neúčinnosť právneho úkonu je typická pre inštitúty súvisiace s odporovateľnosťou právneho úkonu, prípadne v obchodnoprávnych vzťahoch v situácii, kedy štatutárny orgán prekročí obmedzenie konať v mene spoločnosti, uvedené sa ale netýka § 17 ods. 6 Návrhu zákona.

Z vyššie uvedeného tak vyvstávajú zásadné otázky: „Je výpoveď alebo odstúpenie od zmluvy uzavretej s podnikateľom pod dočasnou ochranou platným právnym úkonom, ale neúčinným? Ak áno neúčinným vo vzťahu k obom zmluvným stranám, alebo len vo vzťahu k podnikateľovi pod dočasnou ochranou?“ Na prvý pohľad sa môže zdať, že uvedené otázky nie sú dôležité, avšak z pohľadu právnej istoty oboch zmluvných strán sú zásadné. Aké by však boli dopady takéhoto riešenia pre obe zmluvné strany? Domnievame sa však, že predkladateľ zákona nemal na mysli neúčinnosť, ale neplatnosť právneho úkonu, ktorým by druhá strana vypovedala alebo odstúpila od zmluvy uzatvorenej s podnikateľom pod dočasnou ochranou.

Návrh zákona aj z tohto dôvodu v mnohom výrazne zvýhodňuje dlžníkov na úkor veriteľov, pričom poskytuje ochranu aj takým podnikateľom, ktorých neplnenie záväzkov nemá žiaden zjavný súvis s aktuálnou mimoriadnou situáciou. Pokiaľ by navrhovaná právna úprava bola prijatá v tomto znení, poškodila by široký okruh subjektov, pričom tieto nezamýšľané dopady by sa dotkli aj množstva malých podnikateľov, pre ktorých by mohli byť doslova likvidačné.

Možno uviesť, že momentálne nedostatky Návrhu zákona, mimo vyššie vybraných dopadov niektorých jeho účinkov, možno nájsť aj v úprave rozhodovania o zrušení dočasnej ochrany zo strany súdu.

Tu veľmi netypicky zákonodarca oznamovateľovi kvalifikovaného podnetu postavenie účastníka konania nepriznal, pričom na druhej strane mu bolo priznané právo nahliadať do spisu, predkladať listiny na preukázanie ním tvrdených skutočností, navrhovať dôkazy a taktiež právo byť upovedomený o termíne pojednávania. Dovoľujeme si uviesť, že takáto úprava je neštandardná, keďže na jednej strane zákon vylučuje oznamovateľa podnetu z konania o zrušení dočasnej ochrany a na druhej strane mu priznáva pomerne významné procesné práva, ktoré v zásade vždy patria procesnej strane. Odpoveď prečo sa zákonodarca rozhodol postupovať týmto spôsobom nemožno nájsť ani v dôvodovej správe k Návrhu zákona. Taktiež máme za to, že v prípade takéhoto konania je nevyhnuté zaviesť lehotu, v ktorej bude súd povinný rozhodnúť o zrušení dočasnej ochrany, aby sa zamedzilo situáciám, kedy o návrhu oznamovateľa kvalifikovaného podnetu bude rozhodnuté až s výrazným časovým odstupom. Bez zadefinovania lehoty na rozhodnutie totiž hrozí, že súd rozhodnutie o zrušení dočasnej ochrany nevydá skôr ako dočasná ochrana zanikne priamo zo zákona uplynutím doby na ktorú bola poskytnutá.

V prípade potreby poskytnutia dodatočných informácií vo vzťahu k predmetnej téme nás neváhajte osloviť prostredníctvom formulára na položenie otázky. V prípade konkrétnych požiadaviek z Vašej strany naša advokátska   kancelária spracuje podrobnú právnu analýzu prispôsobenú presne na mieru Vašej požiadavke, pričom odplatu za tieto služby prispôsobíme súčasnej mimoriadnej situácii.

Zdroje:

• návrh zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 62/2020 Z. z. o niektorých mimoriadnych opatreniach v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 a v justícii a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v znení neskorších predpisov,
• dôvodová správa k návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 62/2020 Z. z. o niektorých mimoriadnych opatreniach v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 a v justícii a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony,
• zákon č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov,
• zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov,
• zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov,
• zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov,
• zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov.

[1]    V stave predlženia sa v súlade s § 3 ods. 2 ZKR nachádza subjekt, ktorý je povinný viesť účtovníctvo a má viac ako jedného veriteľa, pričom ZKR zároveň vyžaduje aby hodnota jeho záväzkov presahovala hodnotu jeho majetku.

[2]    Stav platobnej neschopnosti sa posudzuje odlišne pri právnickej osobe a odlišne pri fyzickej osobe. Právnická osoba sa podľa§ 3 ods. 1 ZKR považuje za platobne neschopnú, ak nie je schopná plniť 30 dní po lehote splatnosti aspoň dva peňažné záväzky viac ako jednému veriteľovi, pri fyzickej osobe ustanovuje ZKR dlhšiu lehotu splatnosti v trvaní 180 dní.

[3]    Povinnosťou podľa § 40 ods. 2 Obchodného zákonníka sa rozumie povinnosť obchodných spoločností mať uloženú riadnu a mimoriadnu individuálnu účtovnú závierku v zbierke listín, ktorá je súčasťou obchodného registra. Súd preto preskúma či je v zbierke listín uložená minimálne kópia účtovnej závierky.

Foto: TASR