Obmedzenie pohybu obyvateľstva počas veľkonočných sviatkov

Vláda Slovenskej republiky na svojom rokovaní schválila uznesením č. 207 zo 6. apríla 2020 návrh na rozšírenie opatrení núdzového stavu podľa čl. 5 ústavného zákona č. 227/2002 o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu v znení neskorších predpisov (ďalej len „ústavný zákon“) vyhláseného uznesením vlády Slovenskej republiky č. 114 z 15. marca 2020, zmeneného uznesením vlády Slovenskej republiky č. 115 z 18. marca 2020 a uznesením vlády Slovenskej republiky č. 169 z 27. marca 2020.

Podľa čl. 5 ods. 3 písm. g) ústavného zákona vláda Slovenskej republiky (ďalej len „vláda“) v čase núdzového stavu, v nevyhnutnom rozsahu a na nevyhnutný čas rozhodla obmedziť základné práva a slobody. Konkrétne obmedzila slobodu pohybu a pobytu osôb zákazom vychádzania počas veľkonočných sviatkov v čase od 8. apríla 2020 0.00 hod do 13. apríla 2020 23.59 hod. Toto obmedzenie sa nevzťahuje na

• cestu do a zo zamestnania a cestu na výkon podnikateľskej činnosti alebo inej obdobnej činnosti,
• cestu v nevyhnutnom rozsahu za účelom obstarania nevyhnutných základných životných potrieb (nákup potravín, liekov a zdravotníckych prostriedkov, hygienického tovaru, kozmetiky a iného drogériového tovaru, krmív a ďalších potrieb pre zvieratá, zabezpečenie starostlivosti o deti, zabezpečenie starostlivosti o domáce zvieratá, doplnenie pohonných hmôt),
• cestu za účelom obstarania nevyhnutných základných životných potrieb pre inú osobu (napr. dobrovoľníctvo, susedská výpomoc) v rámci územia okresu, v prípade hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy a Košíc, v rámci územia mesta,
• cestu do zdravotníckeho zariadenia za účelom neodkladného vyšetrenia, vrátane sprevádzania blízkou osobou a príbuzným,
• pobyt v prírode v rámci okresu, v prípade hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy a Košíc v rámci územia mesta,
• cesty na pohreb blízkej osoby,
• cestu za účelom starostlivosti o blízku osobu alebo príbuzného, ktorý je na takú starostlivosť odkázaný, v rámci okresu, v prípade hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy a Košíc v rámci územia mesta.

 

Pojem „zákaz vychádzania“ ústavný zákon a ani žiadny iný zákon bližšie nedefinuje a preto je tento pojem potrebné vnímať v súvislostiach s mimoriadnou situáciou, ktorá reálne existuje na Slovensku. Ustanovenia ústavného zákona síce obsahujú právomoc vlády v čase núdzového stavu obmedziť slobodu pohybu a pobytu zákazom vychádzania, avšak túto kompetenciu je potrebné vnímať v rámci toho, že to môže urobiť len v nevyhnutnom rozsahu a na nevyhnutný čas a na postihnutom alebo na bezprostredne ohrozenom území (čl. 5 ods. 3 ústavného zákona).

 

Primárnym účelom prijatých opatrení vlády je, že nariadila takýto zásah do základných práv a slobôd z dôvodu, aby sa obmedzil pohyb a najmä presun väčšieho počtu obyvateľstva v rámci územia Slovenska, s cieľom minimalizovať riziko ďalšieho šírenia pandémie a nákazlivej choroby. Avšak z nášho pohľadu definované výnimky zo zákazu vychádzania sú stanovené príliš všeobecne a nespadajú najmä do pojmov nevyhnutný rozsah, resp. postihnuté alebo bezprostredne ohrozené územie. Na takýto výrazný zásah do základných práv a slobôd osôb je potrebné takéto výnimky definovať výrazne precíznejšie.

 

To znamená, že problematická je napríklad výnimka, ktorá hovorí o zákaze vychádzania v rámci okresu, resp. v prípade Bratislavy a Košíc, v rámci územia mesta. Z tejto výnimky nie je zrejmé, či ide o okres, v ktorom má osoba trvalý pobyt alebo ide o okres, v ktorom sa momentálne nachádza, či už pracovne, súkromne, či sa nachádza na svojej nehnuteľnosti, ktorá je mimo okres jej trvalého pobytu apod. Podľa nášho názoru, ak v týchto dňoch bez ohľadu na to, či má niekto napríklad svoju vlastnú alebo aj prenajatú chatu, chalupu, záhradu alebo inú nehnuteľnosť v inom okrese, ako má svoj trvalý pobyt a chcel by do nej ísť a s nikým iným tam neprichádza do styku, tak opatrenie prijaté vládou vybočuje z rámca ústavného zákona, resp. je to na hrane súladnosti, keďže z neho nie je zrejmé o aké konkrétne územie (okres) v tomto prípade ide. Tým, že osoba dodržiava karanténne opatrenia vlády, nie je nevyhnutné, aby jej zakázali ísť na svoju vlastnú nehnuteľnosť. Podstatné v tejto mimoriadnej situácii je, aby osoba v čase začiatku zákazu vychádzania sa zdržiavala v niektorej z týchto nehnuteľností, hoci aj mimo okresu svojho trvalého pobytu a dodržiavala zákaz vychádzania ako aj ďalšie obmedzenia vyplývajúce z uznesenia vlády na tomto konkrétnom mieste.

 

Obdobne vyplýva z logiky veci, že ak osoba býva napríklad v Bratislave v nájme, pretože tu je zamestnaná, avšak trvalý pobyt má v Košiciach, nevyžaduje sa od nej, aby sa najneskôr ku dňu začiatku platnosti zákazu vychádzania presunula do miesta svojho trvalého pobytu. Uvedené by totiž podľa nášho názoru bolo v priamom rozpore s účelom opatrení ustanovených predmetným uznesením vlády. Ak sa však takíto ľudia budú chcieť na veľkonočné sviatky presunúť z jedného miesta Slovenska do druhého miesta, musia tak urobiť najneskôr do začatia platnosti zákazu vychádzania, t.j. do 8. 4. 2020 0:00 hod. (musia tak teda urobiť v priebehu dnešného dňa do polnoci). V opačnom prípade bude možné opúšťať obydlie len v rámci výnimiek ustanovených uznesením vlády.

 

Rovnako sa to týka aj ostatných výnimiek. Uvedené výnimky mali byť zo strany vlády precíznejšie sformulované a mali by mať viac na mysli najmä také životné situácie, ktoré sa každý deň dejú a nemali by zbytočne a neprimerane obmedzujúco zasahovať do podstaty základných práv a slobôd. Takéto obmedzenia sa nevylučujú z podstaty mimoriadnej situácie, v ktorej sa všetci nachádzame, pretože sú spôsobilé dosiahnuť sledovaný cieľ opatrení vlády, ktorým je ochrana života a zdravia osôb.

 

Obdobne chceme poukázať na zákaz podľa čl. 5 ods. 3 písm. h) ústavného zákona na uplatňovanie práva pokojne sa zhromažďovať s výnimkou osôb žijúcich v spoločnej domácnosti. Právo pokojne sa zhromažďovať zaručuje v čl. 28 Ústava SR a podmienky výkonu tohto práva bližšie definuje zákon č. 84/1990 Zb. o zhromažďovacom práve v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o zhromažďovaní“). Podľa § 1 ods. 1 a 2 zákona o zhromažďovaní občania majú právo pokojne sa zhromažďovať. Výkon tohto práva slúži občanom na využívanie slobody prejavu a ďalších ústavných práv a slobôd, na výmenu informácií a názorov a na účasť na riešení verejných a iných spoločných záležitostí vyjadrením postojov a stanovísk. Podľa § 4 ods. 1 písm. c) a d) zákona o zhromažďovaní obci sa nemusia oznamovať zhromaždenia konané v obydliach občanov, resp. menovite pozvaných osôb v uzavretých priestoroch.

 

Pre doplnenie významu vyššie uvedeného obmedzenia je potrebné definovať aj slovné spojenie „osoby žijúce v spoločnej domácnosti“. Domácnosť je definovaná v § 115 Občianskeho zákonníka a tvoria ju fyzické osoby, ktoré spolu trvale žijú a spoločne uhradzujú náklady na svoje potreby. Domácnosť vzniká splnením dvoch kumulatívnych podmienok, a to že fyzické osoby (najmenej dve) musia spolu trvale žiť a spoločne uhrádzať náklady na svoje potreby. Trvalé spolužitie spravidla predpokladá spoločné bývanie.

 

V súvislosti s týmto opatrením vlády je potrebné poukázať na fakt, že obmedzenie osôb zhromažďovať sa vydal s účinnosťou od 10. marca 2020 Úrad verejného zdravotníctva, a to rozhodnutím o nariadení opatrenia, ktorým sa zakazuje organizovať a usporadúvať hromadné podujatia športovej, kultúrnej, spoločenskej či inej povahy zo dňa 09.03.2020, č. OLP/2405/84443. V danom prípade sa opatrením vlády len precizuje pre obdobie veľkonočných sviatkov združovanie osôb maximálne v rozsahu žijúcich v spoločnej domácnosti. Účelom tohto opatrenia vlády je opätovne dosiahnuť vyššie uvedený cieľ, teda aby sa združovaním väčšieho počtu osôb zamedzilo, resp. minimalizovalo riziko ďalšieho šírenia pandémie a nákazlivej choroby na čo najnižšiu mieru.

 

Záverom si dovoľujeme k uvedeným opatreniam s rešpektom podotknúť, že vždy sa môžu nájsť a nájdu osoby, ktoré ich budú chcieť obísť a preto vláda prijala aj opatrenia na ich kontrolovanie a dodržiavanie. Chceme preto aj týmto odborným článkom apelovať na všetkých, že aj keď opatrenia vlády nemusia byť všetkým po vôli, spôsobujúce ich osobný diskomfort, treba ich vnímať a prijať absolútne s rešpektom a zodpovednosťou, pretože ich účel a význam je oveľa širší, a to ochrana života a zdravia všetkých osôb žijúcich a zdržujúcich sa v našej krajine.