DOČASNÁ OCHRANA PODNIKATEĽOV OD 1. JANUÁRA 2021

Dočasná ochrana podnikateľov je právnym inštitútom, ktorý bol v našom právnom poriadku zavedený zákonom č. 92/2020 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 62/2020 Z. z. o niektorých mimoriadnych opatreniach v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 a v justícii a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony. Ustanovenia regulujúce spomínaný inštitút dočasnej ochrany nadobudli účinnosť dňa 12. mája 2020.

 

Dočasnou ochranou pre podnikateľov v režime vyššie spomínaného zákona sme sa zaoberali už v minulosti, v našich skôr zverejnených príspevkoch a to:

• Dočasná ochrana pre podnikateľov zo dňa 24. apríla 2020
• Dočasná ochrana pre podnikateľov už nadobudla účinnosť zo dňa 12.05.2020

Účelom pôvodne poskytovanej dočasnej ochrany pre podnikateľov bolo vytvorenie časovo obmedzeného rámca s nástrojmi na podporu efektívneho riešenia negatívnych následkov šírenia nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 na podnikateľov prevádzkujúcich podnik.

Pôvodná zákonná úprava predpokladala trvanie dočasnej ochrany do 1. októbra 2020 s možnosťou jej predĺženia zo strany vlády Slovenskej republiky najdlhšie však do 31. decembra 2020.

Vzhľadom na nástup druhej vlny šírenia nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 a dlhodobo pretrvávajúcu nepriaznivú pandemickú situáciu, nebolo časové obdobie v rámci ktorého mohli podnikatelia využiť túto formu pomoci dostatočné. V tejto súvislosti preto došlo k prijatiu osobitného právneho predpisu, ktorým je zákon č. 421/2020 Z. z. o dočasnej ochrane podnikateľov vo finančných ťažkostiach a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý nadobudol účinnosť dňa 1. januára 2021.

V tomto príspevku si opäť priblížime inštitút dočasnej ochrany podnikateľov, avšak tentokrát v kontexte nového právneho predpisu a to zákona č. 421/2020 Z. z. o dočasnej ochrane podnikateľov vo finančných ťažkostiach a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon“).

 

Stručne k systematike zákona

Na účely tohto príspevku možno uzavrieť, že zákon predstavuje samostatnú a ucelenú právnu úpravu dočasnej ochrany podnikateľov, ktorá je vyjadrená v dvadsiatich paragrafoch.

Tieto jednotlivé paragrafy zákonodarca označil nadpismi, ktoré reflektujú na ich samotný obsah a umožňujú relatívne jednoduchú orientáciu v zákone. Zákon podobne, ako staršia právna úprava, obsahuje vyjadrenie účelu dočasnej ochrany, úpravu súdnej príslušnosti, detaily týkajúce sa samotnej žiadosti o poskytnutie dočasnej ochrany a jej náležitostí, účinky poskytnutej dočasnej ochrany, jej zánik a pod. Podstatné je však v tejto súvislosti uviesť, že zákon obsahuje aj prechodné ustanovenia, ktoré sú potrebné najmä v súvislosti so zachovaním kontinuity dočasnej ochrany podnikateľov, ktorá bola podnikateľom poskytnutá na základe predchádzajúcej právnej úpravy. Touto problematikou sa budeme ešte zaoberať v ďalšom texte tohto príspevku.

 

Účel dočasnej ochrany

Zákonodarca definuje účel dočasnej ochrany podnikateľov nasledovne:

„Účelom dočasnej ochrany podľa tohto zákona je vytvorenie časovo obmedzeného rámca na ochranu pred veriteľmi a nástrojov na podporu podnikateľov vo finančných ťažkostiach, ktoré im majú umožniť pokračovať v podnikaní a zabrániť tak najmä strate pracovných miest, know-how a priniesť vyššiu mieru uspokojenia pohľadávok veriteľov.“ 

Tu môžeme konštatovať, že na rozdiel od predchádzajúceho právneho predpisu, ktorý definoval účel dočasnej ochrany ako vytvorenie časovo obmedzeného rámca s nástrojmi na podporu efektívneho riešenia negatívnych následkov šírenia nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 na podnikateľov prevádzkujúcich podnik, je táto aktuálna zákonná úprava konkrétnejšia a priamo uvádza, že sa jedná o ochranu pred veriteľmi a nástroje, ktoré majú podnikateľom umožniť pokračovať v podnikaní a zabezpečiť udržateľnosť pracovných miest, know-how a v neposlednom rade aj zvýšiť mieru uspokojenia pohľadávok veriteľov.

 

Osobná pôsobnosť dočasnej ochrany

Zákon rovnako ako predchádzajúca právna úprava obsahuje pozitívne, ako aj negatívne vymedzenie subjektov, ktorým môže byť dočasná ochrana poskytnutá.

Zatiaľ čo predchádzajúca právna úprava vymedzenie oprávneného žiadateľa definovala ako podnikateľa, so sídlom alebo miestom podnikania na území Slovenskej republiky, ktorého oprávnenie na podnikanie vzniklo pred 12. marcom 2020. Nová zákonná úprava je koncipovaná v tomto ohľade relatívne širšie a to tak, že o poskytnutie dočasnej ochrany je oprávnený žiadať podnikateľ, ktorý má na území Slovenskej republiky centrum hlavných záujmov.

Čo sa týka negatívneho vymedzenia, zákon v tejto súvislosti mierne upravil okruh subjektov, ktoré nie sú oprávnené o dočasnú ochranu podnikateľov požiadať, avšak tieto zmeny sú minimálne. Aby sme však boli konkrétnejší môžeme citovať priamo zo zákona a to z ust. § 2 ods. 2:

„Dočasná ochrana sa nepoužije na banku, inštitúciu elektronických peňazí, poisťovňu, zaisťovňu, zdravotnú poisťovňu, správcovskú spoločnosť, obchodníka s cennými papiermi, burzu cenných papierov, centrálny depozitár cenných papierov, subjekt kolektívneho investovania, prevádzkovateľa platobného systému, dôchodkovú správcovskú spoločnosť, doplnkovú dôchodkovú spoločnosť, platobnú inštitúciu, poskytovateľa platobných služieb v obmedzenom rozsahu, poskytovateľa služieb informovania o platobnom účte a veriteľa podľa osobitného predpisu o úveroch na bývanie.“  

 

Súdna príslušnosť

V porovnaní s predchádzajúcou zákonnou úpravou aktuálny zákon zachováva rovnakú osobitnú kauzálnu príslušnosť súdov na rozhodovanie o poskytnutí dočasnej ochrany.

Príslušnosť sa bude riadiť podľa sídla alebo miesta podnikania podnikateľa v čase podania žiadosti o poskytnutie dočasnej ochrany a to tak, že príslušným súdom bude:

• Okresný súd Trnava (pre obvod Krajského súdu v Trnave a pre obvod Krajského súdu v Bratislave),
• Okresný súd Žilina (pre obvod Krajského súdu v Žiline a pre obvod Krajského súdu v Trenčíne),
• Okresný súd Banská Bystrica (pre obvod Krajského súdu v Banskej Bystrici a pre obvod Krajského súdu v Nitre),
• Okresný súd Prešov (pre obvod Krajského súdu v Prešove a pre obvod Krajského súdu v Košiciach).

 

Žiadosť o poskytnutie dočasnej ochrany a jej náležitosti

Rovnako ako v predchádzajúcej právnej úprave zákon vyžaduje, aby bola žiadosť o poskytnutie dočasnej ochrany podaná prostredníctvom na to určeného formulára.

Žiadosť sa taktiež podáva elektronickými prostriedkami do elektronickej schránky príslušného súdu a musí byť autorizovaná žiadateľom prípadne jeho zástupcom. V tejto súvislosti je vhodné uviesť, že ak žiadosť podáva zástupca žiadateľa, k žiadosti musí pripojiť splnomocnenie. Zákon vyžaduje, aby splnomocnenie bolo autorizované žiadateľom.

V prípade ak žiadateľ nedodrží niektorú z vyššie uvedených podmienok podania žiadosti, na jeho žiadosť sa neprihliada.

 

O poskytnutie dočasnej ochrany možno žiadať do 31. decembra 2022.

Žiadosť musí obsahovať všeobecné náležitosti medzi ktoré zákon zaradzuje:

• označenie súdu, ktorému je určená,
• označenie žiadateľa,
• vyhlásenie, že údaje a vyhlásenia uvedené v žiadosti sú pravdivé,
• dátum podania žiadosti.

Žiadosť ďalej musí obsahovať osobitné náležitosti, ktoré predstavujú vyhlásenia žiadateľa ohľadom splnenia jednotlivých predpokladov pre poskytnutie dočasnej ochrany.  

Žiadateľ je v žiadosti povinný vyhlásiť, že:

1. je oprávnený podať žiadosť a podaním žiadosti sleduje účel zákona,
2. s dočasnou ochranou súhlasí nadpolovičná väčšina jeho veriteľov počítaná podľa výšky ich pohľadávok,
3. nie sú mu známe dôvody na jeho zrušenie, ak je žiadateľom právnická osoba,
4. v čase podania žiadosti nemá povinnosť podať návrh na vyhlásenie konkurzu,
5. vo vzťahu k nemu nepôsobia účinky začatia konkurzného konania, vyhlásenia konkurzu, začatia reštrukturalizačného konania alebo povolenia reštrukturalizácie,
6. vo vzťahu k nemu neprebieha exekučné konanie alebo obdobné vykonávacie konanie pre uspokojenie nároku z prevádzky podniku,
7. vo vzťahu k jeho podniku, veci, právu alebo inej majetkovej hodnote patriacej k podniku nebol začatý výkon záložného práva,
8. v posledných 12 mesiacoch pred podaním žiadosti nerozdelil zisk alebo iné vlastné zdroje,
9. v posledných 12 mesiacoch pred podaním žiadosti neurobil opatrenia ohrozujúce finančnú stabilitu jeho podniku,
10. vedie riadne účtovníctvo a účtovné závierky ukladá do zbierky listín a zverejňuje v registri účtovných závierok v súlade s § 40 ods. 2 a 4 Obchodného zákonníka,
11. v posledných 48 mesiacoch nebol v dočasnej ochrane a
12. je zapísaný v registri partnerov verejného sektora, ak je žiadateľom právnická osoba.

Z vyššie uvedených vyhlásení je zrejmé, že zákonodarca vo vzťahu k novému zákonu o dočasnej ochrane podnikateľov vykonal oproti pôvodnej zákonnej úprave niektoré významné zmeny. Podmienky za ktorých možno poskytnúť súčasnú dočasnú ochranu podnikateľov však možno považovať za prísnejšie a ich naplnenie naďalej nebude závisieť len od samotného žiadateľa, ale aj jeho veriteľov. Nižšie sa zameriame na tie najvýznamnejšie zmeny.

 

• Sledovanie účelu zákona

Zatiaľ čo v pôvodnom zákone žiadateľ vyhlasoval, že sleduje účel dočasnej ochrany z dôvodu značného zvýšenia počtu pohľadávok po lehote splatnosti alebo značného poklesu svojich tržieb v porovnaní s rovnakým obdobím v minulosti, pričom je podstatne ohrozené prevádzkovanie jeho podniku, podľa nového zákona postačí len vyhlásenie, že podaním žiadosti žiadateľ sleduje aktuálny účel zákona. Značné zvýšenie počtu pohľadávok a značný pokles tržieb, ako rozhodujúce kritérium pre poskytnutie dočasnej ochrany aktuálny zákon nevyžaduje.

 

• Súhlas veriteľov

Asi najvýznamnejšiu zmenu pôvodnej právnej úpravy však predstavuje súhlas s dočasnou ochranou, ktorý je udelený zo strany veriteľov žiadateľa. Súhlasiť s dočasnou ochranou musí nadpolovičná väčšina žiadateľových veriteľov, pričom táto väčšina je počítaná podľa výšky ich pohľadávok.

Vychádzať sa bude z priebežnej účtovnej závierky, ktorú je na tento účel žiadateľ povinný zostaviť. Účtovná závierka nesmie byť v deň podania žiadosti staršia ako 60 dní. Samotný súhlas veriteľov ku dňu podania žiadosti nesmie byť starší viac ako 30 dní.

Pre počítanie celkového počtu veriteľov sa však nebude prihliadať na veriteľov spriaznených pohľadávok. Taktiež sa na účely dosiahnutia potrebnej väčšiny nebude prihliadať na súhlasy veriteľov spriaznených pohľadávok a veriteľov, ktorých pohľadávky voči žiadateľovi prevyšujú v úhrne 100 000 eur.

Vo vzťahu k veriteľom, ktorých pohľadávky v úhrne prevyšujú 100 000 eur, sú v zákone uvedené aj viaceré výnimky. Na súhlas takýchto veriteľov sa bude prihliadať za predpokladu ak bude veriteľom:

• subjekt verejnej správy,
• subjekt uvedený v § 2 ods. 2 zákona (viď. Osobná pôsobnosť dočasnej ochrany),
• osoba zapísaná v registri partnerov verejného sektora alebo
• osoba, pri ktorej by sa v registri partnerov verejného sektora uvádzali ako koneční užívatelia výhod štatutárny orgán a členovia štatutárneho orgánu partnera verejného sektora.

V súvislosti s písomným súhlasom veriteľov zákon nekonkretizuje jeho formu, obsah a ani neuvádza žiadne zákonné požiadavky na tento dokument.

 

• Žiadateľ nebol v dočasnej ochrane v posledných 48 mesiacoch

Jedno z vyhlásení, ktoré aktuálne realizuje žiadateľ vo svojej žiadosti je vyhlásenie, že v posledných 48 mesiacoch nebol v dočasnej ochrane.

V súvislosti s týmto vyhlásením zákon v ďalších ustanoveniach, konkrétne pri zániku dočasnej ochrany upravuje, že ak dočasná ochrana žiadateľovi zanikne, je oprávnený o dočasnú ochranu požiadať opätovne až po uplynutí 48 mesiacov od jej zániku.

Z takto formulovaných zákonných ustanovení je teda zrejmé, že dočasná ochrana môže byť prípadnému žiadateľovi o jej poskytnutie udelená len raz za štyri roky.

 

• Zápis v registri partnerov verejného sektora

Poslednou významnou zmenou oproti pôvodnej právnej úprave je skutočnosť, že žiadateľom o poskytnutie dočasnej ochrany v prípade právnickej osoby, musí byť len osoba zapísaná v registri partnerov verejného sektora.

Dôvodová správa k zákonu v tejto súvislosti uvádza, že predkladateľ má záujem o čo najväčšiu transparentnosť vzťahov v podnikateľskom prostredí, a preto nielen žiadateľ, ale aj jeho významnejší veritelia, nad zákonom stanovenú výšku ich pohľadávky, musia byť osobami zapísanými v registri partnerov verejného sektora.

 

Prílohy žiadosti

Zatiaľ čo v minulosti bolo prílohou podanej formulárovej žiadosti prípadné plnomocenstvo udelené zo strany žiadateľa jeho zástupcovi, nová právna úprava zavádza aj povinnosť žiadateľa priložiť k jeho žiadosti aj ďalšie listiny a dokumenty a to:

• písomný súhlas veriteľov s poskytnutím dočasnej ochrany,
• zoznam majetku žiadateľa spolu s označením tiarch na tomto majetku,
• zoznam záväzkov žiadateľa spolu s označením veriteľov spriaznených pohľadávok a s označením zabezpečených veriteľov,
• zoznam spriaznených osôb žiadateľa,
• priebežná účtovná závierka.

 

Poskytnutie a odmietnutie dočasnej ochrany

Ak podaná žiadosť spĺňa všetky zákonné náležitosti, súd žiadateľovi bezodkladne poskytne dočasnú ochranu. V tejto súvislosti súd vydá potvrdenie o poskytnutí dočasnej ochrany. Potvrdenie o poskytnutí dočasnej ochrany sa doručuje uložením v spise.

V prípade ak žiadateľ nemá sídlo alebo miesto podnikania na území Slovenskej republiky, súd poskytne žiadateľovi dočasnú ochranu po tom, ako sa osvedčí, že má na území Slovenskej republiky centrum hlavných záujmov. V tejto súvislosti môže súd žiadateľa vypočuť a taktiež aj od neho požadovať zloženie preddavku na trovy s tým súvisiace.

Údaje o žiadateľovi spolu s informáciou o poskytnutí dočasnej ochrany súd rovnako ako v minulosti bezodkladne zverejní v Obchodnom vestníku, pričom taktiež platí, že sa dočasná ochrana považuje za poskytnutú v deň nasledujúci po dni jej zverejnenia.

 

Čo sa však týka účinkov voči tretím osobám, tie začínajú pôsobiť až od okamihu, kedy sa o nej tieto osoby dozvedeli.

 

Súd je povinný žiadosť odmietnuť v prípade:

• ak sa podľa zákona na žiadosť neprihliada,
• žiadosť nespĺňa všeobecné a osobitné náležitosti, prípadne zákonné náležitosti nespĺňajú jej prílohy,
• ak zahraničný žiadateľ nezložil preddavok na trovy, ktorý je súd oprávnený požadovať

Informáciu o odmietnutí žiadosti súd zašle žiadateľovi, prípadne jeho právnemu zástupcovi do elektronickej schránky. Proti potvrdeniu o odmietnutí žiadosti zákon pripúšťa opravný prostriedok v podobe námietok, ktoré je možné podať v lehote 15 dní. Námietky sa podávajú prostredníctvom na to určeného elektronického formulára do elektronickej schránky súdu.

V prípade ak je námietka dôvodná, súd bezodkladne vydá potvrdenie o poskytnutí dočasnej ochrany. Ak námietka dôvodná nie je, prípadne bola podaná oneskorene, alebo ju žiadateľ vzal späť, súd žiadateľovi doručí poučenie v ktorom ho poučí, že je žiadosť možné podať opätovne. Po doručení poučenia sa konanie považuje za skončené.

 

Účinky poskytnutia dočasnej ochrany

• Počas dočasnej ochrany nemožno rozhodnúť o začatí konkurzného konania voči podnikateľovi pod dočasnou ochranou.
• Podnikateľ pod dočasnou ochranou nie je počas trvania dočasnej ochrany povinný podať návrh na vyhlásenie konkurzu na svoj majetok; to platí rovnako na osoby, ktoré sú povinné podať návrh na vyhlásenie konkurzu v jeho mene.
• Počas dočasnej ochrany nemožno pre pohľadávku, ktorá vznikla voči podnikateľovi pod dočasnou ochranou pred poskytnutím dočasnej ochrany, v exekúcii alebo pri výkone rozhodnutia postihnúť podnik, vec, práva alebo iné majetkové hodnoty patriace podniku podnikateľa pod dočasnou ochranou, ibaže ide o vymáhanie:
  • neoprávnenej štátnej pomoci,
  • pohľadávky vzniknutej pri realizácii spoločných programov Slovenskej republiky a Európskej únie financovaných z fondov Európskej únie, alebo
  • plnenia priznaného rozhodnutím inštitúcie, orgánu, úradu a agentúry Európskej únie.
• Voči podnikateľovi pod dočasnou ochranou nemožno pre pohľadávku, ktorá vznikla voči podnikateľovi pod dočasnou ochranou pred poskytnutím dočasnej ochrany, začať výkon zabezpečovacieho práva vzťahujúceho sa na podnik, vec, právo alebo inú majetkovú hodnotu patriacu k podniku a takéto zabezpečovacie právo vykonať. To platí rovnako pre výkon zabezpečovacieho práva treťou osobou, ktorá nie je veriteľom podnikateľa pod dočasnou ochranou.
• Proti pohľadávke, ktorá podnikateľovi pod dočasnou ochranou vznikla po poskytnutí dočasnej ochrany, nie je možné započítať spriaznenú pohľadávku, ktorá vznikla voči podnikateľovi pod dočasnou ochranou pred poskytnutím dočasnej ochrany.
• Pre omeškanie podnikateľa pod dočasnou ochranou, ktoré vzniklo pred poskytnutím dočasnej ochrany, nemôže druhá zmluvná strana počas trvania dočasnej ochrany vypovedať zmluvu, odstúpiť od zmluvy alebo odoprieť plnenie zo zmluvy; na ustanovenia zmlúv s podobným obsahom a účinkami sa neprihliada. To neplatí, ak:
  • druhá zmluvná strana by ohrozila prevádzkovanie svojho podniku,
  • plnenie, na ktoré je povinná druhá zmluvná strana, nie je plnením, ktoré je nevyhnutné na zachovanie prevádzky podniku,
  • podnikateľ pod dočasnou ochranou sa dostal do omeškania s úhradou za nepeňažné plnenie, ktoré sa mu poskytlo po poskytnutí dočasnej ochrany,
  • podnikateľ pod dočasnou ochranou v súvislosti so zmluvou o bežnom účte alebo obdobnou zmluvou je oprávnený požadovať od druhej zmluvnej strany vykonanie príkazov na platby do určitej sumy, aj keď nemá na to potrebné peňažné prostriedky na účte a voči druhej zmluvnej strane je v omeškaní s plnením nepeňažnej povinnosti, ktorá je podstatným porušením zmluvy, a druhá zmluvná strana poskytla podnikateľovi pod dočasnou ochranou dodatočnú primeranú lehotu na plnenie tejto nepeňažnej povinnosti; na peňažné prostriedky, ktoré boli podnikateľovi pod dočasnou ochranou v takom prípade poskytnuté, sa primerane vzťahujú § 12 a 14 zákona.
• Lehoty na uplatnenie práva voči podnikateľovi pod dočasnou ochranou vrátane lehôt na uplatnenie nárokov z odporovateľných právnych úkonov počas trvania dočasnej ochrany neplynú.

 

Práva a povinnosti podnikateľa pod dočasnou ochranou

1. Záväzky bezprostredne súvisiace s bežnou podnikateľskou činnosťou a s plneniami, ktoré sú potrebné na zachovanie prevádzky podniku, ktoré vznikli po poskytnutí dočasnej ochrany, je podnikateľ pod dočasnou ochranou oprávnený uhrádzať pred skôr splatnými záväzkami a prednostne veriteľom, ktorí nie sú spriaznenými osobami.
2. Podnikateľ pod dočasnou ochranou je povinný uprednostniť spoločný záujem veriteľov pred vlastnými záujmami alebo záujmami iných osôb; najmä nesmie rozdeliť zisk, iné vlastné zdroje, alebo vrátiť úver alebo obdobné plnenie, ktoré úveru hospodársky zodpovedá, na ktoré sa spriaznenej osobe zaviazal pred poskytnutím dočasnej ochrany.
3. Podnikateľ pod dočasnou ochranou sa musí zdržať nakladania s majetkovou podstatou podniku a s majetkom, ktorý do nej môže patriť, ak by išlo o podstatnú zmenu v skladbe, využití alebo určení tohto majetku, alebo o jeho nie zanedbateľné zmenšenie alebo ak by išlo o úkon mimo rámca bežnej podnikateľskej činnosti.
4. Podnikateľ pod dočasnou ochranou je povinný byť zapísaný v registri partnerov verejného sektora počas trvania dočasnej ochrany.
5. Podnikateľ pod dočasnou ochranou musí presadzovať povinnosti uvedené v bode 2 až 4 aj v ním ovládaných osobách podľa ustanovení Obchodného zákonníka o ovládanej osobe.
6. Povinnosti podľa bodu 2, 3 a 5 má rovnako štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu a platia od okamihu, kedy žiadateľ začal s veriteľmi rokovanie o súhlase s poskytnutím dočasnej ochrany.
7. Ak je na základe návrhu podaného do jedného roka po zániku dočasnej ochrany vyhlásený konkurz, právny úkon urobený v rozpore s bodmi 1, 2, 3, 4 alebo odsekom 5 sa stáva vyhlásením konkurzu neúčinným voči veriteľom; zodpovednosť za škodu a zákonné ručenie tým nie sú dotknuté. Nároky z porušenia týchto povinností uplatňuje správca.

 

Úverové financovanie a osobitné práva zabezpečených veriteľov

Zákon umožňuje podnikateľovi pod dočasnou ochranou za účelom zachovania prevádzky jeho podniku uzavrieť úverové zmluvy, prípadne iné zmluvy, ktoré hospodársky úverovej zmluve zodpovedajú, ako aj zmluvy, ktoré budú plnenie z týchto zmlúv zabezpečovať. Dôležité však bude, aby podmienky dojednané v zmluvách boli obvyklé a aby takto získané prostriedky boli použité na zachovanie prevádzky podniku.

Zabezpečení veritelia podnikateľa pod dočasnou ochranou majú právo, aby sa úverové financovanie poskytlo prednostne nimi a ak sa nedohodnú inak, podľa vzájomného pomeru hodnoty zabezpečenia ich pohľadávok. Ak zabezpečení veritelia alebo aspoň niektorý z nich úverové financovanie neposkytne, môže ho poskytnúť za obvyklých podmienok aj iná osoba.

 

Predĺženie dočasnej ochrany

Dočasná ochrana sa aktuálne poskytuje podnikateľovi na obdobie troch mesiacov, pričom zákon žiadateľovi v postavení podnikateľa pod dočasnou ochranou umožňuje žiadať o jej predĺženie o ďalšie tri mesiace.

Žiadosť o predĺženie poskytnutej dočasnej ochrany musí žiadateľ adresovať súdu najskôr 30 dní a najneskôr 10 dní pred jej uplynutím. Pre žiadosť o predĺženie dočasnej ochrany platia rovnaké podmienky ako pri pôvodnej žiadosti, však tento krát musí táto žiadosť obsahovať aj vyhlásenie podnikateľa pod dočasnou ochranou o tom, že rokuje s veriteľmi o zmene obsahu záväzkov, o čiastočnom odpustení záväzkov alebo o úverovom financovaní. Zároveň už nestačí súhlas polovice veriteľov počítaný podľa veľkosti ich pohľadávok, ale vyžaduje sa, aby s pokračovaním dočasnej ochrany súhlasila dvojtretinová väčšina veriteľov.

 

Zánik dočasnej ochrany

Dočasná ochrana zaniká deň po tom ako súd v Obchodnom vestníku zverejní informáciu o tom, že sa dočasná ochrana ukončila. Informáciu o ukončení dočasnej ochrany súd bezodkladne zverejní v prípade ak:

• uplynuli tri mesiace od jej poskytnutia,
• uplynuli tri mesiace od jej predĺženia,
• podnikateľ pod dočasnou ochranou požiadal o jej ukončenie alebo vstúpil do likvidácie,
• súd právoplatne rozhodol o zrušení dočasnej ochrany alebo
• niektorý z veriteľov požiada o ukončenie dočasnej ochrany a pripojí písomný súhlas nadpolovičnej väčšiny veriteľov (v prípade predĺženej dočasnej ochrany dvojtretinovej väčšiny veriteľov).

Zánikom dočasnej ochrany zanikajú aj jej účinky.

Po zániku dočasnej ochrany je podnikateľ, ktorý je právnickou osobou, povinný do 30 dní od jej zániku uložiť do zbierky listín vyhlásenie, že nie je v úpadku. To však neplatí ak v tejto lehote podá návrh na vyhlásenie konkurzu alebo povolenie reštrukturalizácie, na základe ktorého sa neskôr začalo insolvenčné konanie.

 

Zrušenie dočasnej ochrany

Podobne ako tomu bolo aj za platnosti predchádzajúcej právnej úpravy dočasnej ochrany, súd ktorý rozhodol o jej poskytnutí, môže z vlastného podnetu alebo na základe kvalifikovaného podnetu rozhodnúť o jej zrušení a to v prípade ak na dočasnú ochranu neboli splnené predpoklady, prípadne tieto predpoklady na jej poskytnutie časom zanikli alebo podnikateľ pod dočasnou ochranou porušil niektoré z povinností, ktoré mu zo zákona vyplývajú. Kvalifikovaný podnet môže podať každý. Kvalifikovaný podnet obsahuje okrem všeobecných náležitostí podania aj opis skutočností odôvodňujúcich dôvodnú pochybnosť o poskytovanej dočasnej ochrane.

V prípade ak súd obdrží takýto kvalifikovaný podnet, vydá uznesenie o začatí konania o zrušení dočasnej ochrany. Uznesenie súd doručí podnikateľovi pod dočasnou ochranou a oznamovateľovi kvalifikovaného podnetu. Súd v uznesení o začatí konania o zrušení dočasnej ochrany vyzve podnikateľa pod dočasnou ochranou, aby najneskôr do piatich pracovných dní doručil súdu písomné vyjadrenie k dôvodom začatia konania o zrušení dočasnej ochrany a aby osvedčil, že nie sú splnené podmienky pre jej zrušenie. Podnikateľa pod dočasnou ochranou zároveň súd poučí, že na skutočnosti a dôkazy predložené neskôr nebude prihliadať.

Postavenie účastníka konania súd priznáva len podnikateľovi pod dočasnou ochranou. Oznamovateľ účastníkom konania nie je avšak má právo nazerať do súdneho spisu, navrhovať dôkazy, ako aj predkladať listiny, ktoré budú deklarovať ním tvrdené skutočnosti. Taktiež má oznamovateľ právo byť upovedomený o predložení vyjadrení a dôkazoch podnikateľa pod dočasnou ochranou.

Zákon tento krát zavádza aj lehotu do kedy má súd o kvalifikovanom podnete rozhodnúť. Súd je povinný o zrušení dočasnej ochrany rozhodnúť bez nariadenia pojednávania a to do 15 dní od doručenia kvalifikovaného podnetu. Súd rozhoduje na základe predložených listín a ak je to potrebné, môže nariadiť aj vypočutie osoby, ak jej výpoveď môže mať význam pre rozhodnutie alebo postup súdu v tomto konaní.

 

Prechodné ustanovenia

Prechodné ustanovenia tohto zákona sú relevantné najmä vo vzťahu k podnikateľom, ktorým bola dočasná ochrana poskytnutá podľa predchádzajúcej právnej úpravy a to podľa zákona č. 92/2020 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 62/2020 Z. z. o niektorých mimoriadnych opatreniach v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 a v justícii a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.

Zákon v tejto súvislosti uvádza, že ak bola podnikateľovi podľa predchádzajúcej právnej úpravy poskytnutá dočasná ochrana, ktorá trvá k 31. decembru 2020, bez ďalšieho sa táto dočasná ochrana predlžuje do 31. januára 2021. Takto priamo zo zákona sa dočasná ochrana predlžuje všetkým podnikateľom pod dočasnou ochranou s výnimkou tých, ktorí k 31. decembru 2020 vstúpili do likvidácie alebo sa k 31. decembru 2020 nachádzajú v likvidácii.

Ďalej zákon upravuje aj situáciu, ak podnikateľ pod dočasnou ochranou, ktorá mu bola udelená podľa predchádzajúceho právneho predpisu požiada o udelenie dočasnej ochrany podľa tohto zákona. Zákonodarca situáciu rieši tak, že podaniu žiadosti podľa aktuálneho zákona nebráni skutočnosť, že takýto žiadateľ je podnikateľom pod dočasnou ochranou, ktorá mu bola udelená podľa predchádzajúcej právnej úpravy. V prípade ak mu bude udelená dočasná ochrana podľa tohto zákona, dočasná ochrana podľa predchádzajúceho právneho predpisu automaticky zanikne.

Zákonodarca taktiež upravil aj postup vo vzťahu k doposiaľ neukončeným konaniam o udelenie dočasnej ochrany podľa predchádzajúcej právnej úpravy. Vo vzťahu k týmto konaniam platí, že ak sa žiadosť o poskytnutie dočasnej ochrany nevybavila ku dňu 31. decembra 2020 konanie sa zastavuje. Ďalej platí, že ak žiadateľ požiada od 1. januára 2021 o poskytnutie dočasnej ochrany podľa predchádzajúceho právneho predpisu, na takúto žiadosť sa neprihliada.

 

Záver

Dočasná ochrana podľa pôvodnej právnej úpravy predstavovala inštitút, ktorým zákonodarca bezprostredne reagoval na mimoriadnu situáciu, ktorá nastala v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19. Naproti tomu nová právna úprava dočasnej ochrany predpokladá dlhodobejšie zavedenie tohto inštitútu do právneho poriadku a žiadať o jej poskytnutie je možné až do 31. decembra 2022. Účelom novej dočasnej ochrany už nie je pomoc podnikateľom, ktorý sú vo finančných problémoch, ktorých pôvodcom bolo šírenie nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19, ale pomoc podnikateľom vo finančných ťažkostiach vo všeobecnosti a to bez ohľadu na ich pôvod a príčinu.

Ďalej je potrebné uviesť, že nová dočasná ochrana a jej poskytnutie bude prebiehať za prísnejších podmienok ako tomu bolo pôvodne a tento proces bude pre podnikateľov aj administratívne náročnejší. Napriek uvedenému sú však naďalej práva a povinnosti vyplývajúce zo zákona orientované v prospech dlžníka, pričom veriteľom významné práva zákon nepriznáva. Samotný súhlas veriteľov, ktorý je aktuálne právnou úpravou vyžadovaný treba samozrejme hodnotiť zo strany veriteľov pozitívne, avšak je otázne či je takéto opatrenie na ochranu práv veriteľov dostatočné, nakoľko ak je veriteľ oznamovateľom kvalifikovaného podnetu, zákon mu naďalej nepriznáva postavenie účastníka konania.

Pri spracovaní tohto príspevku, sme však taktiež narazili na viacero ustanovení, ktoré nie sú dostatočne určité. V tejto súvislosti možno poukázať na nejasnosť zákona pri určovaní súhlasu nadpolovičnej väčšiny veriteľov. V krátkosti možno uviesť, že je taktiež otázne, či sa má jednať o splatné, alebo nesplatné pohľadávky, prípadne či má byť pohľadávka počítaná spoločne aj s príslušenstvom a pod. Zákon ďalej nepredpokladá postup v určitých situáciách ktoré môžu v praxi nastať, pričom na ich riešenie by bolo vhodné použiť subsidiárne Civilný sporový poriadok, ktorého použitie však zákonodarca vylúčil. Tu možno poukázať na problém pri určení súdnej príslušnosti v prípade zahraničného subjektu, ktorý má v Slovenskej republike centrum hlavných záujmov. Takýchto nedostatkov je v zákone možné nájsť viacero avšak veríme, že súdna prax sa bude schopná s týmito otázkami zodpovedajúco vysporiadať.

 

Zdroje:

• zákon č. 421/2020 Z. z. o dočasnej ochrane podnikateľov vo finančných ťažkostiach a o zmene a doplnení niektorých zákonov,
• dôvodová správa k zákonu č. 421/2020 Z. z. o dočasnej ochrane podnikateľov vo finančných ťažkostiach a o zmene a doplnení niektorých zákonov,
• zákon č. 92/2020 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 62/2020 Z. z. o niektorých mimoriadnych opatreniach v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 a v justícii a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony,
• zákon č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov,
• zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov.