Ďalšie štátom prijaté opatrenia vo finančnej oblasti

Dňa 22.04.2020 Národná rada SR schválila vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 67/2020 Z. z. o niektorých mimoriadnych opatreniach vo finančnej oblasti v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19, v znení zákona č. 75/2020 Z. z. (ďalej len „zákon“), ktorý nadobudne účinnosť dňom jeho vyhlásenia v Zbierke zákonov SR.

Predmetný zákon sa dotýka ďalších prijatých opatrení z finančnej oblasti, najmä z oblasti finančnej správy. Ide hlavne o opatrenia z pohľadu daňových, colných, či iných podporných inštitútov týkajúcich sa finančnej oblasti, prijatých v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 (ďalej len „Covid-19“).

Finančná oblasť je pomerne široko definovaná v súčasnej slovenskej, ale aj európskej právnej legislatíve a dotýka sa vo všeobecnom ponímaní aj oblasti daní, ciel a iných poplatkoch. Napríklad s daňovými konaniami, či colnými konaniami je spojená rozsiahla administratívna a aj finančná záťaž pre daňový subjekt, keďže tento si musí splniť voči štátnym inštitúciám, resp. voči štátu viaceré povinnosti ukladané zákonmi, a to všetko v zákonom stanovených lehotách, čo v takejto neľahkej situácií (v čase Covid 19) môže ešte viac zaťažiť daňový subjekt ako obvykle. Preto vo finančnej oblasti sa prijali zákonom ďalšie opatrenia, či zmeny, na ktoré podrobnejšie poukazujeme nižšie.

 

1. Prijaté opatrenia z daňovej oblasti, vrátane správy daní

Zmeškanie lehoty:

Ak dôjde k zmeškaniu lehoty, ktorá uplynula počas obdobia pandémie, odpustí sa jej zmeškanie, ak daňový subjekt zmeškaný úkon vykoná najneskôr do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po skončení obdobia Covid-19; pričom to neplatí pre podanie daňového priznania, kontrolného výkazu a súhrnného výkazu, ako aj pre platenie dane a preddavkov na daň.

Daňová kontrola (jej prerušenie a pokračovanie v nej):

Ak má daňový subjekt daňovú kontrolu, môže požiadať príslušného správcu dane, aby sa jeho daňová kontrola prerušila. Pre tieto účely však musí podať žiadosť. Na základe podanej žiadosti daňového subjektu sa následne jeho daňová kontrola zo zákona preruší odo dňa nasledujúceho po dni podania žiadosti do skončenia obdobia Covid-19.

Ak boli daňové kontroly týkajúce sa daňového subjektu už skôr prerušené, a to bez žiadosti daňového subjektu podľa zákona, alebo ak v doteraz prerušených daňových kontrolách už pominuli dôvody, pre ktoré sa daňové kontroly prerušili podľa osobitného zákona,[1] bude sa v nich pokračovať. Právne účinky úkonov vykonaných počas daňových kontrol doteraz prerušených, zostávajú zachované.

Ak daňový subjekt nepožiada o prerušenie daňovej kontroly podľa § 6 ods. 1 zákona, pri úkonoch v daňovej kontrole sa vyššie uvádzané odpustenie zmeškania lehoty neuplatní.

Daňové konanie (jeho prerušenie a pokračovanie v ňom):

Daňový subjekt môže príslušného správcu dane požiadať aj o prerušene jeho daňového konania. Aj v tomto prípade platí, že daňové konanie sa zo zákona preruší len na základe žiadosti daňového subjektu, a to už odo dňa nasledujúceho po dni podania žiadosti do skončenia obdobia Covid-19.

Aj v tomto prípade platí, že ak boli daňové konania týkajúce sa daňového subjektu už skôr prerušené, a to bez žiadosti daňového subjektu podľa zákona, alebo ak v doteraz prerušených daňových konaniach už pominuli dôvody, pre ktoré sa daňové konania prerušili podľa osobitného predpisu,¹ bude sa v nich pokračovať. Právne účinky úkonov vykonaných počas daňových konaní doteraz prerušených, zostávajú zachované.

Ak daňový subjekt nepožiada o prerušenie daňového konania podľa § 8 ods. 1 zákona, pri úkonoch v daňovom konaní sa vyššie uvádzané odpustenie zmeškania lehoty neuplatní.

Daňové preplatky na dani z príjmov a následky v prípade nárokovania daňového preplatku vo vyššom rozsahu:

Ak si daňový subjekt uplatní daňový preplatok na dani z príjmov, a to v daňovom priznaní k dani z príjmov podanom počas obdobia Covid-19, tak v takom prípade príslušný správca dane vráti daňovému subjektu daný preplatok do 40 dní od konca kalendárneho mesiaca, v ktorom daňový subjekt podal daňové priznanie k dani z príjmov.

Ak pôjde o uplatnený daňový preplatok na dani z príjmov, ktorý si daňový subjekt uplatnil v daňovom priznaní k dani z príjmov za zdaňovacie obdobie, ktorým je kalendárny rok 2019, podanom od 1.1.2020 do začatia obdobia Covid-19, tak v takom prípade príslušný správca dane vráti daňovému subjektu uplatnený daňový preplatok do 40 dní od 31.3.2020. Ustanovenia osobitného predpisu o použití daňového preplatku,[2] tým nie sú dotknuté.

Uvedené preplatky na dani z príjmov sa budú vracať na základe toho, čo k nim daňový subjekt uvedie vo svojom podanom daňovom priznaní. Teda bude sa spoliehať na správnosť skutočností, ktoré daňový subjekt vo svojom daňovom priznaní k dani z príjmov uvedie. Ak by sa ale následne príslušným správcom dane  zistilo, že daňový subjekt uviedol vo svojom daňovom priznaní k dani z príjmov vyšší daňový preplatok, ako mu v skutočnosti patrí, tak v takom prípade sa daňový subjekt dopustí správneho deliktu. Zároveň platí, že okrem toho, že tento rozdiel na uplatnenej dani z príjmov, ktorý daňovému subjektu nepatrí, bude musieť daňový subjekt vrátiť, vyrubí správca dane daňovému subjektu aj pokutu vo výške 100% z uvedeného rozdielu. Uvedená pokuta sa ale neuloží, ak daňový subjekt podá daňové priznanie k dani z príjmov (pôjde zrejme o opravné alebo dodatočné daňové priznanie), ktorým si zníži daňový preplatok na dani z príjmov pred jeho vrátením podľa § 10a zákona (pričom lehoty do kedy sa preplatok na dani z príjmov má vrátiť daňovému subjektu sú uvedené tiež vyššie).

Platenie preddavkov k niektorým daniam počas Covid-19:

Týka sa to konkrétne

1. preddavkov na daň z motorových vozidiel a
2. preddavkov na daň z príjmov.

Ad písmeno a):
Daňovník nemusí zo zákona platiť preddavky na daň z motorových vozidiel, ak ich splatnosť nastala počas obdobia Covid-19, počnúc mesiacom apríl 2020.

Hoci tieto preddavky na daň z motorových vozidiel nebude musieť daňovník platiť v zmysle zákona, následne však bude povinný príslušnú daň z motorových vozidiel vyrovnať v lehote na podanie daňového priznania k dani z motorových vozidiel.[3]

Ad písmeno b):
Daňovník nebude musieť platiť preddavky na daň z príjmov, (počnúc mesiacom máj 2020), za súčasného splnenia nasledovných podmienok:

• ide o preddavky na daň z príjmov, ktoré je daňovník povinný platiť a ktoré sú splatné počas obdobia Covid-19,
• v období (t.j. kalendárny mesiac alebo štvrťrok), ktorý bezprostredne predchádza obdobiu, za ktorý je preddavok splatný, poklesli daňovníkovi tržby[4] najmenej o 40% v porovnaní s rovnakým obdobím predchádzajúceho roka,
• daňovník elektronicky zašle správcovi dane vyhlásenie. že spĺňa podmienky pre neplatenie preddavkov na daň z príjmov (medziročný pokles tržieb za predchádzajúci mesiac alebo štvrťrok najmenej o 40%), a to najneskôr 15 dní pred uplynutím lehoty splatnosti preddavku na daň z príjmov (pričom žiadať o odpustenie zmeškania lehoty nie je možné).

Z uvedeného vyplýva, že na to aby daňovník neplatil mesačné preddavky na daň z príjmov bude potrebné zaslať predmetné vyhlásenie za každý kalendárny mesiac samostatne (samozrejme, len ak ide o preddavky platné počas obdobia Covid-19 a zároveň sú splnené podmienky medziročného poklesu tržieb najmenej o 40%)

Vyššie uvedený postup môže uplatniť aj daňovník, ktorý má určené správcom dane ako má platiť preddavky na daň z príjmov rozhodnutím.

Odpočítanie (neuplatnenej) daňovej straty z minulých rokov:

Ak mal daňovník neuplatnené daňové straty vykázané podľa osobitného predpisu[5] za zdaňovacie obdobia  ukončené v rokoch 2015 až 2018, môže si ich odpočítať od základu dane, najviac v úhrne 1.000.000 Eur.

Uvedené odpočítanie od základu dane[6] sa vzťahuje na daňovníka, ktorý je právnickou osobou alebo aj na daňovníka, ktorý je fyzickou osobou, ak posledný deň lehoty na podanie daňového priznania k dani z príjmov za zdaňovacie obdobie uplynie v období od 01.01.2020 do 31.12.2020.

Zároveň platí, že vyššie uvedený odpočet daňovej straty si môže daňovník, ktorého zdaňovacím obdobím je hospodársky rok, uplatniť v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie končiace najskôr 31.10.2019.

Daňová strata pre tieto účely sa bude odpočítavať postupne od najskoršej vykázanej daňovej straty po naposledy vykázanú daňovú stratu.

 

2. Niektoré prijaté opatrenia z colnej oblasti a pri presadzovaní práv duševného vlastníctva colnými orgánmi, vrátane opatrení týkajúcich sa oblasti daní z pridanej hodnoty

Niektoré všeobecné opatrenia z tejto oblasti:

Platí, že ak sa vydané rozhodnutie v konaní podľa osobitného predpisu, bližšie uvedeného v zákone, bude doručovať počas obdobia pandémie prostredníctvom poštového podniku, tak pre tieto účely sa použije postup pri doručovaní uvedený v § 5 zákona. To znamená, že ak sa písomnosť bude doručovať do vlastných rúk prostredníctvom poštového podniku, tak pre tieto účely sa uplatnia podmienky určené poštovým podnikom. Ak si fyzická, či právnická osoba nevyzdvihne písomnosť do konca úložnej lehoty určenej poštovým podnikom, uplatní sa fikcia doručenia, ktorá nastane v posledný deň takejto úložnej lehoty, a to aj v prípade, ak sa adresát uvedenej zásielky o jej uložení nedozvedel.

Zo zákona sa odkladá vymáhanie nedoplatkov v colnom exekučnom konaní podľa osobitného predpisu[7] počas obdobia Covid-19. Právne účinky úkonov vykonaných počas obdobia Covid-19 do dňa účinnosti tohto zákona zostávajú zachované.

Zo zákona zaniká aj zodpovednosť za colný priestupok alebo colný delikt, ktorý bol spáchaný tým, že osoba nedodržala podmienky, ktoré sú ustanovené na tovar,[8] ak takáto osoba preukáže, že k ich nedodržaniu došlo z dôvodu negatívnych následkov Covid-19.

Nezverejnenie subjektu v zozname platiteľov dane z pridanej hodnoty, u ktorých nastali dôvody na zrušenie registrácie pre DPH:

V zozname subjektov, u ktorých nastali dôvody na ich zrušenie registrácie pre daň z pridanej hodnoty (ďalej len „daň z pridanej hodnoty“ alebo aj ako „DPH“) sa nezverejní ten platiteľ DPH, ktorý počas obdobia pandémie:

• si opakovane nesplní povinnosť podať daňové priznanie k DPH alebo kontrolný výkaz alebo
• opakovane nezaplatí kladný rozdiel medzi celkovou splatnou DPH okrem tejto dane vyrubenej colným orgánom pri dovoze tovaru a odpočítateľnou DPH,

ak tieto povinností si splní do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po skončení obdobia Covid-19.

Niektoré podmienky k vráteniu nadmerného odpočtu:

Ak platiteľ DPH zaplatí alebo odvedie dlžnú sumu cla a dlžnú sumu povinných odvodov poistného[9] splatných počas obdobia Covid-19 do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po skončení obdobia Covid-19, bude sa to považovať za to, že sa splnila podmienka na vrátenie nadmerného odpočtu týkajúca sa colných nedoplatkov a nedoplatkov na povinných odvodoch poistného.

Prítomnosť zamestnanca colného úradu:

Ak nebude možné zabezpečiť prítomnosť zamestnanca colného úradu podľa osobitného predpisu, bližšie uvedeného v zákone, colný úrad určí pre tieto účely náhradný spôsob výkonu daňového dozoru.

Odňatie povolenia a vyradenie z evidencie:

Ak daňový subjekt počas obdobia Covid-19 poruší z dôvodu negatívnych následkov Covid-19 povinnosti ustanovené osobitnými predpismi,[10] colný úrad môže upustiť od povinnosti odňať povolenie vydané podľa osobitných predpisov[11] alebo od povinnosti vyradiť tento daňový subjekt z evidencie vedenej podľa osobitných predpisov.

 

3. Opatrenia prijaté z oblasti miestnych poplatkov a miestnych daní

Miestny poplatok za rozvoj:

Lehota na splnenie oznamovacej povinnosti:

1. k zániku poplatkovej povinnosti a
2. k oznámeniu výmery podlahovej plochy nadzemnej časti zrealizovanej stavby podľa osobitného predpisu,[12]

ktorá neuplynula pred začatím obdobia Covid-19 alebo začala plynúť počas obdobia Covid-19, sa bude považovať za dodržanú, ak sa podá uvedené oznámenie do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po skončení obdobia Covid-19.

Obec môže počas obdobia Covid-19 až do 31.12.2020 na základe rozhodnutia zastupiteľstva, použiť výnos z miestneho poplatku za rozvoj na úhradu bežných výdavkov, pričom tento postup sa nebude považovať za porušenie osobitného predpisu.

Miestny poplatok a miestne dane:

Lehota na podanie priznania k

• dani z nehnuteľností,
• dani za psa,
• dani za predajné automaty a
• dani za nevýherné hracie prístroje,

alebo niektorej z nich, a to aj pri podaní čiastkového priznania k týmto daniam podľa osobitného predpisu,[13] ktorá neuplynula pred začatím Covid-19 alebo začala plynúť počas obdobia Covid-19, sa bude považovať za dodržanú, ak sa takéto príslušné priznanie vo vzťahu k uvedeným daniam podá do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po skončení obdobia Covid-19.

Obdobne ako sa uvádza postup vyššie (pri miestom poplatku za rozvoj), sa tento uplatní aj pri lehote na splnenie oznamovacej povinnosti podľa osobitného predpisu.¹³

 

4. Niektoré iné/ďalšie podporné prijaté opatrenia

Ak by mala počas obdobia Covid-19 uplynúť lehota na splnenie oznamovacej povinnosti týkajúcej sa oznámenia zmeny

• obchodného mena,
• predajného miesta, ak je odlišné od miesta podnikania alebo sídla alebo
• hlavného predmetu činnosti podľa štatistickej klasifikácie ekonomických činností, pri ktorej sa pokladnica e-kasa klientom používa,

platí, že uvedená lehota sa bude považovať za splnenú, ak sa tieto skutočnosti následne oznámia do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po skončení obdobia Covid-19.

Zároveň platí, že ak sa vo vzťahu k registračným pokladniciam uloží pokuta na mieste, táto je počas obdobia Covid-19 splatná do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po skončení obdobia Covid-19.

Pri platobných operáciách, uskutočňovaných počas obdobia Covid-19, a to prostredníctvom platobnej karty a POS terminálu, sa majú uplatňovať najvyššie limity podľa osobitného predpisu.[14] Pre tieto účely je poskytovateľ platobných služieb povinný začať uplatňovať takéto najvyššie limity najneskôr od štrnásteho dňa odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona. Tieto limity si však používateľ platobných služieb môže znížiť.

Počas obdobia Covid-19 sa pri žiadateľovi o poskytnutie dotácie, bude preverovať splnenie podmienky podľa osobitného predpisu,[15] a to priamo z údajov informačného systému finančnej správy (t.j. či má vysporiadané finančné vzťahy voči daňovému úradu a colnému úradu) v časti týkajúcej sa evidencie

• daňových nedoplatkov a nedoplatkov colného dlhu,
• nedoplatkov, pokút a iných platieb vymeraných alebo uložených podľa colných predpisov,
• nedoplatkov DPH alebo spotrebnej dane pri dovoze,

všetko podľa poslednej aktualizácie pred obdobím Covid-19.

 

V prípade potreby poskytnutia dodatočných informácií vo vzťahu k predmetnej téme nás neváhajte osloviť prostredníctvom formulára na položenie otázky. V prípade konkrétnych požiadaviek z Vašej strany naša advokátska kancelária samozrejme spracuje podrobnú právnu analýzu prispôsobenú presne na mieru Vašej požiadavke, pričom odplatu za tieto služby prispôsobíme súčasnej mimoriadnej situácii.

 

[1] § 61 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 440/2012 Z. z.

[2] § 55 ods. 6 a 7 daňového poriadku v znení neskorších predpisov.

[3] § 9 ods. 2 zákona č. 361/2014 Z. z. o dani z motorových vozidiel a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

[4] Tržbou pre tieto účely sa rozumejú:

a) výnosy podľa osobitného predpisu daňovníka účtujúceho v sústave podvojného účtovníctva a u daňovníka, ktorý vykazuje výsledok hospodárenia v individuálnej účtovnej závierke podľa medzinárodných štandardov pre finančné výkazníctvo,

b) príjmy z predaja výrobkov, tovarov a služieb po odpočítaní zliav u daňovníka účtujúceho v sústave jednoduchého účtovníctva, u daňovníka, ktorý vedie daňovú evidenciu podľa § 6 ods. 10 a 11 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov.

[5] Zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov.

[6] Pri fyzickej osobe od základu dane (čiastkového základu dane z príjmov).

[7] § 61 zákona č. 199/2004 Z. z. Colný zákon a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

[8] § 72 ods. 1 písm. e) zákona č. 199/2004 Z. z. v znení zákona č. 360/2015 Z. z.

[9] § 79 ods. 2 písm. c) zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení zákona č. 268/2015 Z. z.

[10] Napríklad § 170 ods. 21 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, § 25 ods. 5 zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 221/2019 Z. z.

[11] Napríklad § 21 ods. 8 písm. b) zákona č.  98/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov, § 19 ods. 8 písm. b) zákona č. 106/2004 Z. z. o spotrebnej dani z tabakových výrobkov v znení zákona č. 546/2011 Z. z., § 15 ods. 9 písm. b) zákona č. 530/2011 Z. z. o spotrebnej dani z alkoholických nápojov.

[12] Zákon č. 447/2015 Z. z. o miestnom poplatku za rozvoj a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

[13] Zákon č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady v znení neskorších predpisov.

[14] Čl. 11 delegovaného nariadenia Komisie (ÉÚ) č. 2018/389 z 27. novembra 2017, ktorým sa dopĺňa smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/2366, pokiaľ ide o regulačné technické predpisy pre silnú autentifikáciu zákazníka a spoločné a bezpečné otvorené komunikačné normy (Ú. v. EÚ L 69, 13.3.2018).

[15] § 8a zákona 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.